S Keltom alebo Máriou Teréziou na Bratislavskom  hrade 

Slovenské národné múzeum (SNM) ako našu najväčšiu kultúrnu inštitúciu pozná hádam každý Slovák. Aspoň si to tak myslí. Ak by ale pozornejšie nazrel pod jej pokrievku, bol by asi prekvapený, o koľkých jej zákutiach a tajomstvách doteraz nevedel. O takýto menší pohľad do zákulisia SNM – Historického múzea, ktoré je jedným z 18 špecializovaných múzeí patriacich pod SNM, sme sa porozprávali s jej riaditeľom Petrom Bartom. 

Prečo bolo nutné vybudovať pre SNM – Historické múzeum nový depozitár v Seredi? 

SNM – Historické múzeum spravuje rozmanitý charakter zbierkových predmetov, pričom časť z nich je uložená v priestoroch depozitárov na Bratislavskom hrade. Problémom je, že kapacita hradných priestorov, v ktorých sídli múzeum, už desaťročia nepostačuje na uloženie všetkých zbierkových predmetov, predovšetkým veľkorozmerných ako nábytok a plastiky. Tie sme mali dlhé roky uložené vo vypožičaných a nie vždy vyhovujúcich priestoroch. Situácia sa však mení dokončením nového depozitára v Seredi, ktorý je jedným z najmodernejších na Slovensku. 

V tejto súvislosti ma mrzí zmarený projekt rekonštrukcie kaštieľa v Holíči, ktorý SNM – Historické múzeum začalo realizovať na prelome 80/90 rokov minulého storočia. V rámci rekonštrukcie kaštieľa mali vzniknúť expozičné priestory (predovšetkým pre úžitkové umenie) a priestory pre depozitáre. Počas rekonštrukčných práv Ministerstvo kultúry SR odobralo objekt kaštieľa SNM a odovzdalo ho mestu Holíč. Myslím, že to bola škoda tak pre múzeum, ako aj pre kaštieľ. Jeho rekonštrukcia (aj tak v súčasnosti financovaná vďaka finančným prostriedkom od štátu) sa následne pozastavila na niekoľko rokov. Čo je horšie, zároveň bola na veľmi dlhú dobu odložená aj problematika starostlivosti o zbierkové predmety. Napriek snahe pracovníkov múzea, rôzne provizória zanechali aj výraznú stopu na fyzickom stave zbierkových predmetov. Verím, že sa raz podarí zrealizovať podobný projekt ako v Holíči na inom mieste, kde by sme za pomoci otvorených depozitárov ukázali naše bohatstvo predmetov zo zbierky úžitkového umenia a remesla, resp. aj zbierky ľudového umenia. 

Súhlasíte s tým, že depozitár je, obrazne povedané, srdcom každého múzea? 

Rozhodne áno, pretože bez zbierkových predmetov by bolo múzeum len výstavnou sieňou... ako človek bez duše. Depozitáre uchovávajú kultúrne dedičstvo našej minulosti. Ak realizujeme výstavu, vieme za pomoci zbierkových predmetov z našich depozitárov vytvoriť príbeh pre návštevníka múzea a ten tak neraz spozná aj predmety, ktoré slúžili už jeho predkom. 

Je veľkou výzvou pre slovenské múzejníctvo, aby začalo s procesom realizácie podobných depozitárov ako ten v Seredi a zlepšilo tak podmienky uloženia zbierok na Slovensku. Tak ako sa SNM – Historické múzeum desaťročia borilo s problém vytvorenia kvalitných nových depozitárnych priestorov, s rovnakým problémom bojuje veľký počet ďalších múzeí. A dlho asi aj bude, pokiaľ sa nezmení postoj slovenskej spoločnosti a predstaviteľov štátu k uchovávaniu kultúrneho dedičstva na Slovensku. 

Koľko zbierkových predmetov má vo svojom fonde SNM – Historické múzeum? 

SNM – Historické múzeum spravuje viac ako štvrť milióna zbierkových predmetov, pričom takmer polovicu z toho tvorí numizmatická zbierka.  Zbierkový fond múzea sa každý rok samozrejme zväčšuje,  Historické múzeum získava  ďalšie a ďalšie predmety, aby priebežne a detailne dokumentovalo slovenské dejiny. Ďalších niekoľko desiatok tisíc predmetov pribúda do zbierok múzea aj prevodom z Pamiatkového úradu SR, takisto z archeologických nálezov, ako napríklad z Bratislavského hradu, či z nájdených pokladov mincí z územia Slovenska. 

Čo je pri starostlivosti o  zbierkové predmety v múzeu najdôležitejšie? 

Najdôležitejšie je dodržiavanie stabilných klimatických pomerov v depozitároch, čo je aj napriek novým technológiám náročná úloha. Taktiež je veľmi dôležitá pravidelná starostlivosť o zbierkové predmety vo forme ich odborného ošetrovania. Aj vďaka tomu vieme dôstojne prezentovať naše kultúrne dedičstvo na výstavách. 

Starostlivosť o zbierkové predmety však nie je len vo forme ich fyzickej správy, podstatou tohto procesu je predovšetkým dokumentácia. Dokumentátor a kurátor spracúvajú údaje o zbierkových predmetoch, vytvárajú databázy, resp. publikujú články a knihy. Vďaka tomu vieme dnes i v budúcnosti rozpovedať čo najpresnejšie dejinný obraz o jednotlivých predmetoch z našich zbierok. 

Tak ako som vyššie spomenul problematiku vybudovania kvalitných depozitárov pre uloženie kultúrneho dedičstva Slovenska, môžem za múzejnú obec uviesť aj ďalšie boľavé miesto v rámci starostlivosti o kultúrne dedičstvo. A síce nie veľmi optimistickú perspektívu reštaurovania na Slovensku. Chýba nám metodické centrum, ktoré by v celej šírke zbierkového fondu Slovenskej republiky sledovalo a najmä reflektovalo nové, moderné trendy reštaurovania v zahraničí. Reštaurovanie kultúrneho dedičstva nie je len o maľbe, ale aj o množstve predmetov iných materiálov a povahy. Žiaľ, na Slovensku dodnes veľmi nevieme, čo s reštaurovaním predmetov úžitkového charakteru z 20. storočia, napríklad predmetov z plastov. Veľkou výzvou, pred ktorou stojíme, je aj zabezpečenie výchovy nových kádrov v oblasti reštaurovania do budúcnosti. 

Celosvetovo známy a obľúbený je film Noc v múzeu. Vedeli by ste si predstaviť natočiť film Noc v depozitári? O čom by mohol byť? 

Takmer v každom múzeu by bolo možné natočiť spomínaný film. Tým, že SNM – Historické múzeum sídli na Bratislavskom hrade, by v našej verzii filmu bolo možné stretnúť napríklad Kelta či Máriu Teréziu. 

Ak zbierkové predmety múzea nie sú v depozitári, sú súčasťou prebiehajúcich výstav či expozícií. Aké aktuálne má vo svojej ponuke SNM – Historické múzeum? 

SNM – Historické múzeum koncom minulého roka otvorilo výstavu Rimania a Slovensko, ktorá tak doplnila našu ponuku k výstave Kelti z Bratislavy. Dejiny Slovenska až po bitku pri Moháči prináša našim návštevníkom rovnomenná expozícia. Návštevník u nás však môže bližšie spoznať aj udalosti 20. storočia, ktoré mu sprostredkujú výstavy ako N 89 – Cesta k slobode, či Trianon. 

Jednou z priorít SNM – Historického múzea je v budúcnosti projekt dobudovania expozícií na Bratislavskom hrade. Pevne verím, že sa nám podarí v krátkodobom horizonte získať finančné prostriedky na ich dokončenie. Ak by sa dodržal aktualizovaný plán, tak výstavný projekt Dejiny Slovenska by budúcemu návštevníkovi mohol poskytnúť celkový obraz o slovenských dejinách už v roku 2025. Súčasťou našich expozícií na Bratislavskom hrade bude po dobudovaní aj bohatá a atraktívna expozícia ľudovej kultúry. Sám cítim, ako veľmi v Bratislave chýba špecializované Etnografické múzeum a v jeho rámci prezentácia slovenského ľudového dedičstva, nielen pre obyvateľov mesta, ale tiež pre zahraničných turistov. Tých láka atraktivita Bratislavského hradu tak či tak, som však presvedčený, že vďaka našej expozícii ľudovej kultúry budú po jej otvorení prichádzať do nášho múzea ešte vo väčšom počte. 

Svoj profesionálny život ste zasvätili práci v múzeu. Čím si vás toto smerovanie získalo? 

Vždy som mal rád históriu. Spoznávanie minulosti bolo pre mňa niečo ako plavba po neznámych moriach a odkrývanie nových poznatkov. Vďaka práci v múzeu, konkrétne so zbierkovými predmetmi, toto spoznávanie dostalo u mňa nový rozmery. Keď držíte v rukách historický artefakt, vynárajú sa vám obrazy dávnej minulosti. A to je zázrak, ktorý v inej práci len tak ľahko nedosiahnete.