SNM - Múzeá v Martine

Keď sa do nášho múzea dostane nový zbierkový predmet, nie je to len o administratívnych úkonoch – podpisoch, zmluvách a evidencii. Každý predmet so sebou prináša vlastný príbeh. Tak je to aj v prípade sviatočného obrusu, ktorý na znak lásky venoval svojej vyvolenej významný slovenský spisovateľ.

Tento krásne vyšívaný obrus bol vyrobený na objednávku v roku 1935 a jeho objednávateľom bol spisovateľ Milo Urban (1904 – 1982). Obrus bol svadobným darom pre jeho nastávajúcu manželku Žofiu a v rodine Urbanovcov slúžil na sviatočné príležitosti až do roku 2009, kedy Žofia zomrela. Milo Urban, syn hájnika z hornatej Oravy, si vďaka skromným pomerom, z ktorých pochádzal, veľmi cenil remeselnú prácu a umenie obyčajných ľudí. Práve preto sa rozhodol venovať svojej manželke niečo také vzácne.

Sviatočný obrus s rozmermi 133 x 172 cm má obdĺžnikový tvar a je vyrobený z tenšieho béžového bavlneného plátna. Na celej ploche je vyšívaný technikou krivej ihly a výrezom, so stredovou ornamentálnou kompozíciou kvetinových motívov. Široká bordúra okolo okrajov, ktorá siaha až k stredovému motívu, je vyšitá z jednotlivých ornamentov umiestnených tesne vedľa seba. Okraje obrusu sú ukončené pravidelnými väčšími zúbkami. Citlivo skombinované tlmené farebné odtiene pôsobia veľmi decentne. Motívy sú inšpirované tradičnou výšivkou z oblasti Detvy.

Práve z tohto mesta pod Poľanou, kde pôsobila účastinná spoločnosť Detva, obrus z roku 1935 pochádza. Táto spoločnosť vznikla po zrušení spolku Izabella a do roku 1948 bola centrom profesionálnej výroby vyšívaných textílií. Pracovali tu šikovné vyšívačky i výtvarníci, ktorí tvorili originálne návrhy na objednávku. Tento konkrétny obrus vraj vyšívali štyri ženy celú jednu zimu, čo vzhľadom na jeho veľkosť (133 x 172 cm) a zložitosť výšivky znie viac ako pravdepodobne.

Detva bola miestom, kde tradičná forma vyšívania prešla do spolkovej alebo remeselnej výroby. Spoločnosť prijímala objednávky na vyšívané textílie z rôznych prostredí. Aj keď sa vzory a techniky inšpirovali tradičnou ľudovou výšivkou, ich funkcia sa v novom kontexte mierne menila – výšivka sa stávala dekoratívnym prvkom určeným pre širší okruh záujemcov.