Čo ukrýva jedno z najtichších múzeí v Bratislave?

Svet vyrezávaných zázrakov, ktorý žil vo fľaši, v dreve aj v rukách majstrov

SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov uchováva jedny z najvzácnejších betlehemov na Slovensku. Vznikli v baníckych regiónoch stredného Slovenska na prelome 19. a 20. storočia – v Štiavnických Baniach, Piargoch, Kunešove či Banskej Štiavnici – a dodnes patria medzi najkrajšie prejavy ľudového rezbárstva.

„Betlehemy sú malými svetmi. Každá figúrka nesie kus práce, viery a fantázie ich tvorcu.

V našej zbierke máme jasličky, ktoré vznikali v čase úpadku baníctva – boli nielen umeleckým dielom, ale aj obživou,“

hovorí Rastislav Filo, kurátor múzea.

Rezba, ktorá prežila stáročia

Najvzácnejšie rezbárske betlehemy múzea pochádzajú z konca 19. storočia. Ten zo Štiavnických Baní obsahuje 42 vyrezávaných figúrok – od svätej rodiny cez pastierov, darcov až po hudcov a baníkov v slávnostných uniformách.

Každá postava má vlastný rukopis – betlehem nevytvoril jeden človek, ale skupina rezbárov, ktorých štýl sa v dreve dodnes rozpozná.

Ojedinelý je aj súbor z Kunešova – farebné postavičky z dielní tamojších hračkárov, ktoré prežili čas, vysťahovanie aj zabudnutie.

Betlehem vo fľaši – trpezlivosť z roku 1892

Skutočnou kuriozitou je betlehem ukrytý vo fľaši z Banskej Štiavnice. Vo vnútri tenkého skla je ručne zhotovená dvojpodlažná scéna narodenia Krista. Autor v roku 1892 do úzkeho hrdla postupne vkladal stĺpik po stĺpiku, obrázok po obrázku – dielo sa právom nazýva „Geduldsflasche“ – fľaša trpezlivosti.

Živá tradícia: Betlehem z Handlovej

Do zbierky múzea patrí aj moderný betlehem od rezbára Antona Schubadu z Handlovej – pokračovateľa tamojšej baníckej tradície. Bez povrchovej úpravy, vyrezaný z lipového dreva, predstavuje návrat k čistote a podstate jasličiek.

„Tradícia betlehemov neustala ani po dlhých rokoch neslobody. Ich návrat po roku 1989 bol návratom k identite a k tomu, čo Vianoce znamenajú,“ dopĺňa Anna Paulinyová, PhD.

 Vedeli ste, že…?

•             Najstaršie slovenské betlehemy neboli v domácnostiach, ale v kostoloch – až do zákazu cisára Jozefa II. v roku 1782.
•             Keď ich cirkev odstránila, začali si ich ľudia vyrábať doma – a betlehem sa stal súčasťou rodinnej tradície.
•             Banícke oblasti boli centrom výroby – jasličky vytvárali banskí učni, remeselníci aj samoukovia, často ako jediný zdroj obživy.
•             Betlehem vo fľaši (1892) je jednou z najvzácnejších technických kuriozít – jeho autor musel každý dielik do fľaše vložiť cez úzke hrdlo pomocou špeciálnych nástrojov.
•             Múzeum uchováva aj banícke postavičky – ukážku toho, ako ľudia vkladali do biblického príbehu svet vlastného života.