Obnova NKP Zámku Bojnice


NKP Zámok Bojnice prešiel rozsiahlou romantickou prestavbou v rokoch 1888 až 1910 v réžii posledného šľachtického majiteľa zámku grófa Jána Františka Pálffyho. Od tohto obdobia až po súčasnosť sa na objekte väčšie stavebné zásahy – rekonštrukcie a obnovy vykonávali len sporadicky. V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, a vzhľadom na jeho rapídne sa zhoršujúci stavebnotechnický stav bolo rozhodnuté o jeho generálnej oprave. Táto oprava aj bola zahájená koncom 70. rokov 20. storočia. V rovnakom období bola zahájená aj oprava hradu Červený Kameň. Avšak zásadný rozdiel medzi týmito opravami bol ten, že Červený Kameň sa uzavrel pre verejnosť a opravoval sa síce pomaly ale plynulo až k úspešnému zavŕšeniu jeho opravy, avšak Bojnický zámok sa opravoval za plnej prevádzky, ktorá bola prispôsobovaná týmto opravám. Tento spôsob opravy – za plnej prevádzky múzea, bol zvolený po argumentácii vtedajších politických predstaviteľov regiónu s tým, že NKP Zámok Bojnice je najvýraznejším atribútom cestovného ruchu na Hornej Nitre a jeho dlhodobým uzatvorením pre verejnosť, by v regióne došlo k rozsiahlym ekonomickým škodám. Tento spôsob sa však prejavil aj na tempe a postupe prác. Hrad Červený kameň sa po roku 1989 podarilo opravený sprevádzkovať pre verejnosť, oprava Bojnického zámku sa úplne zastavila po veľmi zdĺhavom a obtiažnom ukončení prvej etapy opravy, ktorá sa v podstate samotného objektu zámku ani nedotkla. V prvej etape boli vybudované nové prípojky inžinierskych sietí, hlavné rozvody inžinierskych sietí, sociálne zariadenia pre návštevníkov, požiarne nádrže, oporné múry hradnej priekopy a reštaurátorské dielne v Záhradnom dome.

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá zohrala negatívnu úlohu v stavebnotechnickom stave Bojnického zámku je fakt, že rozhodnutím o generálnej oprave sa prestala na objekte vykonávať systematická údržba. Toto rozhodnutie sa s odstupom času ukázalo ako mimoriadne kontraproduktívne, nakoľko pomerne veľké a početné stavebné problémy, ktoré už v tom čase zámok vykazoval sa spomalenou a neskoršie zastavenou opravou neriešili a absentujúcou údržbou sa výrazne zhoršovali.

Postup obnovy NKP Zámok Bojnice po ukončení prvej etapy obnovy v roku 1992 bol nedostatočný až stagnujúci, čo v súvislosti s neustále sa zhoršujúcim technickým stavom pamiatky smerovalo v priebehu niekoľkých rokov k uzatvoreniu NKP Zámku Bojnice pre verejnosť z dôvodu nevyhovujúceho až havarijného stavebno-technického stavu pamiatky, ktorý ohrozoval jeho návštevníkov aj zamestnancov. Hlavným dôvodom tohto alarmujúceho stavu bol nedostatok financií na obnovu. Príspevky zo štátneho rozpočtu na obnovu NKP Zámok Bojnice neboli prideľované (alebo boli pridelené len sporadicky) niekoľko rokov, žiadosti o podporu z fondov boli v štádiu riešenia, a nevedeli sme predpokladať výsledok.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bolo zo strany SNM – Múzea Bojnice rozpracovaných niekoľko menších, ale aj väčších stavebných akcií. Avšak všetky tieto akcie boli nadriadenými orgánmi povolené len za podmienky, že nebudú financované zo štátneho rozpočtu. Ako príklad uvádzame dve väčšie akcie: Dlhodobá úprava a údržba zámockého parku NKP Zámku Bojnice a ONKP Zámok Bojnice Rentmajstrovské krídlo. Obe tieto akcie boli financované z vlastných výnosov SNM – Múzea Bojnice. Realizované boli postupne takmer 12 rokov, čo spôsobilo viaceré komplikácie počas ich realizácie. Avšak podstatné je to, že takýto postup opravy zámku je pomalý, zdĺhavý, predražuje sa a pre zlepšenie technického stavu pamiatky absolútne nedostatočný. Pamiatka pri tomto spôsobe opravy rýchlejšie chátra ako sa zveľaďuje. 

Preto SNM – Múzeum Bojnice začalo postupne pri zabezpečení obnovy NKP Zámok Bojnice, popri úsiliu o získavanie prostriedkov na veľké akcie obnovy /štátny rozpočet, fondy, prioritné projekty ... /, prednostne riešiť akcie menšieho rozsahu. Išlo o častí objektu, ktoré sú stavebne, bezpečnostne, pohľadovo najviac ohrozené a ktorých realizácia zároveň napomôže pri vylepšení estetickej, pamiatkovej hodnoty objektu, vylepší bezpečnosť a ochranu zdravia návštevníkov aj pracovníkov zámku, vylepší úroveň ponúkaných služieb návštevníkom a klientom zámku. Napomôže tým aj pri získavaní ďalších vlastných zdrojov, ktoré môžu byť následne použité opäť na obnovu pamiatky. Ide o obnovu častí NKP, ktoré sú súčasťou najvyťaženejších prehliadkových trás – I, II. a III. nádvorie, kde sa návštevníci križujú, nachádzajú sa na nich vstupy do reprezentačných priestorov, reprezentačné priestory a priamo súvisia s expozíciami a prenájmami múzea. Pracovne bola táto aktivita SNM – Múzea Bojnice nazvaná Obnova NKP Zámok Bojnice z vlastných výnosov /z financií, ktoré boli získavané príjmami z organizovania akcií – MFDS, Rozprávky na zámku, Rytierska dni, Vianoce na zámku a pod./.

Napriek tomu, že išlo o pomerne veľký počet stavebných akcií, jednalo sa o stavebné akcie malého rozsahu, ktoré môžeme charakterizovať z hľadiska technického ako údržbárske práce, ktoré vo väčšine prípadov z dlhodobého hľadiska neodstraňovali príčiny vzniku problémových stavov. Na odstránenie všetkých príčin problematických stavov stavebných konštrukcií je potrebná ich komplexná stavebná obnova ako napr. v prípade rentmajstrovského krídla alebo Päťhrannej veže.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je SNM – Múzeum Bojnice nútené v záujme ochrany samotnej hmotnej podstaty pamiatky pristupovať aj k realizácii provizórnych ochranných opatrení, ktoré síce výrazným spôsobom degradujú estetickú úroveň vnímania pamiatky návštevníkmi, ale v konečnom dôsledku predlžujú životnosť samotnej pamiatky, respektívne zvyšujú bezpečnosť návštevníkov a zamestnancov pohybujúcich sa v blízkosti takto narušenej pamiatky napr.: provizórne osieťkovanie koruny mestského opevnenia, provizórne opravy omietok v horných pasážach zámku, provizórne prestrešenie terasy južného spojovacieho krídla, provizórne prekrytie terasy kamenného schodiska IV. Dvor havarijné zabezpečenie kamenných ozdôb na streche kaplnky /osieťkovanie/ a pod. 

Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že tento dlhodobo sa zhoršujúci a systematicky neriešený technický stav pamiatky môže viesť k vzniku mimoriadnej udalosti /pád časti architektúry, prelomenie stropov v strednom zámku a pod./.