Zbierky
SNM spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond v Slovenskej republike. V súčasnosti ide o viac ako 4 mil. zbierkových predmetov spoločenskovedného aj prírodovedného zamerania.
Rozsiahly a mimoriadne rôznorodý zbierkový fond Slovenského národného múzea ponúka každému návštevníkovi možnosť nájsť niečo zaujímavé a neobvyklé. Niektorých zaujme honosné zariadenie šľachtických sídiel, iných zas predmety dennej potreby, ktorých použitie častokrát vedia vysvetliť už len odborníci.
Významné archeologické nálezy z územia Slovenska od praveku až po vrcholný stredovek sa nachádzajú v Archeologickom múzeum v Bratislave. Zbierky s vyše 150 000 zbierkovými predmetmi sú výsledkom vedeckovýskumnej činnosti odborných pracovníkov múzea. Mnohé boli získané kúpou či darom, napríklad Mohaplova a Marcelova zbierka. V múzeu je dočasne uložená aj zbierka Evanjelického lýcea v Bratislave, tzv. Schimkova - egyptské, grécke a rímske pamiatky a nálezy z územia bývalého Uhorska.
Nadšencov tradičnej ľudovej kultúry v oblasti ľudového textilu a odevu určite zaujme mimoriadne cenná kolekcia tzv. kútnych plachiet, čepcov a párt a v oblasti remesiel zas kolekcia modrotlačových a medovnikárskych foriem. Medzi najvzácnejšie predmety vo fonde ľudového umenia patrí sklomaľba Piety a Jánošikova družina, plastika Madony s dieťaťom a Piety. Vo fonde ľudového nábytku je najväčšou zbierka šatných truhiel dokladujúca ich konštrukčnú rozmanitosť, širokú škálu výzdobných techník a motívov. Najstaršia z nich je datovaná do roku 1670. Všetky spomínané doklady ľudovej kultúry a tradície sa nachádzajú v Etnografickom múzeu v Martine.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj zbierkové predmety Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Z dokumentačného hľadiska sú neobyčajne cenné dva fajansové džbány pohrebného bratstva Chevra Kadiša v Senici z 18. storočia. Medzi historickými knihami sú diela chýrneho bratislavského rabína Chatama Sofera, presláveného aj vďaka svetoznámemu rabínskemu učilišťu, ktoré pôsobilo do roku 1939 v Bratislave.
V prípade, že vás zaujíma vývoj slovenskej hudobnej tvorby, navštívte SNM – Hudobné múzeum v Bratislave. Možno tu vidieť pozoruhodný autograf prvej slovenskej národnej operyKrútňava skladateľa Eugena Suchoňa, či autograf základného diela slovenského orchestrálneho symfonizmu - symfonickej básne Osud a ideál od J. L. Bellu. Z hudobných nástrojov sa k vzácnym pamiatkam radí klavír z dielne Nanette Streicherovej z roku 1827, doteraz najstarší zachovaný klavír rovnakej stavby pochádzajúci z tejto viedenskej dielne.
Flámske a nemecké gobelíny zo 16. a 17. storočia (Lüneberský gobelín), hodnotné kolekcie historických hodín, skla a porcelánu možno nájsť v Historickom múzeu v Bratislave. Múzeum spravuje aj unikátny nález mincí – Košický zlatý poklad a v jeho zbierkových fondoch sa nachádza tiež Jánošíkova valaška.
Obdivovateľov výtvarného umenia potešia maliarske diela významných európskych majstrov Jacoba Jordaensa, Carla F. Nuvoleoneho, Abrahama Janssensa, Leonarda Coccoranteho, Paula de Vos, Jacquesa d´Arthois, Bojnický oltár Narda di Cione, sochárske práce Dionýza Stanettiho, a mnohé iné vzácne zbierkové predmety Bojnického múzea v Bojniciach. Medzi zaujímavé exempláre SNM patria tiež vzácne kachľové pece, nachádzajúce sa v expozícii Múzea Betliar v Betliari na hrade Krásna Hôrka, ako aj v priestoroch kaštieľa Betliar. Najznámejšou je pec v izbe Žofie Serédyovej, z kachlíc s modrobielou polevou a reliéfnou výzdobou v podobe granátového jablka. K vzácnym predmetom patria viaceré chladné zbrane zo 16. a 17. storočia, napr. kostýmový kord, obojručný meč alebo ceremoniálna kosa - úderná a sečná zbraň na dlhej násade určená pre dvornú stráž kráľa Mateja. Návštevnícky známy a veľmi vyhľadávaný je pohrebný koč navrhnutý a skonštruovaný na prenesenie telesných pozostatkov grófky Františky Andrássyovej z roku 1904. Medzi najhodnotnejšie exponáty patria skriňové hodiny v Ružovom salóniku na 2. poschodí kaštieľa a najstaršie tlače (prvotlače) – inkunábuly z konca 15. storočia.
V Múzeu bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni iste zaujme jedna z najznámejších slovenských bábok – Drobček z Matelka. Pozoruhodné sú tiež indonézske tieňové bábky Wayang Golek, či luminiscenčné bábky Františka Tvrdeka. Vo svojich zbierkach múzeum uchováva aj poslednú divadelnú maringotku, s ktorou hrávala kočovná bábkarská rodina Dubských z Piešťan a dom pre bábiky s dobovým zariadením vyrobený v polovici 19. storočia. Špičkové zbierkové predmety z oblasti entomológie nájdeme v zbierkach Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Patria do zoznamu druhov sledovaných EU v rámci druhov radených do NATURA 2000.
Zaujímavé sú aj informácie o zbierkových predmetoch vyjadrené v číslach. V hradnom paláci Múzea Červený Kameň v Častej tak napríklad návštevníci môžu zhliadnuť 1 729 historických zbierkových predmetov. Stále je to iba 12,83 % z celkového počtu, ktoré múzeum vlastní. Historická knižnica na hrade obsahuje 14 312 zväzkov kníh. Ak by sme ich chceli uložiť na jednu policu, musela by mať dĺžku 286 m. Pozoruhodný je tiež najväčší koberec zo zbierok tohto múzea – má 44,12 m2, čo je približne plocha priemerného dvojizbového bytu.
Prírodovedné múzeum sa zameriava na výskum, dokumentáciu a prezentáciu rozmanitosti a vývoja živej a neživej prírody, najmä na území Slovenska. Je ústredným metodickým pracoviskom s celoslovenskou pôsobnosťou. Svojimi zbierkami (cca 2,5 milióna zbierkových predmetov) sa zaraďuje medzi významné prírodovedné európske múzeá. Akvizičná činnosť múzea je zameraná najmä na územie Slovenska. Zbierky sú poskytované odbornej verejnosti na vedecké štúdium a širšej verejnosti sú prezentované prostredníctvom expozícií a výstav, prednášok, knižných monografií, publikačných výstupov v odbornej i dennej tlači, rozhlase a televízii.
Historické múzeum spravuje takmer 250 000 zbierkových predmetov z oblasti národných dejín, výtvarného umenia a kultúry, tradičných i umeleckých remesiel, numizmatiky, etnografie, vojenstva, hospodárstva, dejín zahraničných Slovákov, chorvátskej kultúry na Slovensku a mimoeurópskych kultúr.
Viaceré zbierky múzea sú najväčšie na Slovensku (numizmatika, historický a ľudový textil, sklo a keramika, militárie, remeslá, historické tlače, sakrálne a ľudové výtvarné umenie). Zbierkové predmety boli v ostatných rokoch uložené do špecializovaných depozitárov podľa druhu materiálu.
Zbierkový fond SNM – Hudobného múzea tvorí viac ako 120 000 evidovaných zbierkových predmetov, ktoré dokumentujú minulosť aj súčasnosť hudobného života a kultúry na našom území. Fond pozostáva zo zbierok archívnej povahy a zo zbierky hudobných nástrojov. Zbierky archívnej povahy (rukopisy a tlače) boli rozčlenené podľa istých obsahových celkov (lokality, osobnosti, inštitúcie, materiálový druh a pod.) a obsahujú pamiatky z rôznych historických období (najstaršie sú zo 14. storočia). Pozoruhodné sú tiež zbierky hudobnín (najmä z 18. storočia), pochádzajúce pôvodne z chórov farských a kláštorných kostolov z viacerých lokalít Slovenska (Bratislava, Trenčín, Ilava, Pruské, Dubnica nad Váhom, Kežmarok, Spišské Podhradie, Švedlár, Modra atď.) Z fondov osobností 19. storočia možno spomenúť dokumenty týkajúce sa života a diela skladateľky a klaviristky Ľudmily Zamoyskej (1829 – 1889), alebo vydavateľa hudobnín a tlačiara Gustáva Heckenasta (1811 – 1878). Pozornosť si zaslúžia aj pramene k činnosti spevokolov na Slovensku.
Novšie dejiny slovenskej hudby sú zastúpené fondmi osobností slovenskej hudobnej kultúry: skladateľov, interpretov, teoretikov a organizátorov hudobného života, ako napr. Ján Levoslav Bella (1843 – 1936), Eugen Suchoň (1908 – 1993), Alexander Moyzes (1906 – 1984), Alexander (1885 – 1958) a Ján (1919 – 1996) Albrechtovci, Štefan Németh-Šamorínsky (1896 – 1975), Frico Kafenda (1883 – 1963), Tibor Gašparek (1913 – 1991), Klára Havlíková, Mária Kišonová-Hubová, Bohdan Warchal a mnohí ďalší.
V múzeu sa tiež nachádzajú rôzne dokumenty, programy, plagáty z fondov rôznych inštitúcií, hudobných festivalov a podujatí, ktoré mapujú vývoj hudobného života na Slovensku v 20. storočí.
Z fondu hudobných nástrojov možno uviesť pozoruhodnú zbierku stredoeurópskych sláčikových nástrojov (unikátnu svojim rozsahom), taktiež kompletne zastúpenú zbierku hudobných nástrojov tradične používaných na Slovensku ako i kolekciu mimoeurópskych i európskych hudobných nástrojov (charakteristickú svojou rôznorodosťou).
Zbierky dopĺňajú zvukové nosiče (od fonografických valčekov cez šelakové a vinylové platne až po kompaktné disky) a rôzne predmety výtvarného charakteru s hudobnými motívmi a vzťahmi.
Získavanie a spravovanie zbierkového fondu je najdôležitejšou oblasťou činnosti Archeologického múzea. Podľa zriaďovacej listiny, „Archeologické múzeum sa pri budovaní zbierok zameriava na dokumentovanie vývoja Slovenska od praveku až po vrcholný stredovek. Pre prezentačné účely získava materiál aj z iných kultúrnych oblastí.“ Dominantnú časť zbierok teda tvorí materiál zo Slovenska. Od začiatku ich budovania sa zbierkové predmety získavajú predovšetkým vlastným archeologickým výskumom, v menšej miere darom, kúpou i prevodom z iných inštitúcií. Do leta 1944 sa v prehistorickom odbore Vlastivedného múzea zaevidovalo vyše 10 tisíc zbierkových predmetov. Počas zásahu budovy múzea leteckými bombami sa v roku 1944 asi tretina archeologického zbierkového fondu zničila. Do súčasnosti zbierka narástla na vyše 150 000 zaregistrovaných predmetov, celkový počet uložených artefaktov je zhruba desaťnásobne vyšší.
Spravované archeologické nálezy temer v úplnosti dokumentujú materiálnu kultúru pravekých, protohistorických, včasnostredovekých a stredovekých ľudských spoločenstiev obývajúcich územie dnešného Slovenska od doby, keď naň po prvý raz vstúpil predchodca dnešného človeka až po záver stredoveku, výnimočne až po 19. storočie. Počtom okrajové postavenie majú súbory zbierkových predmetov z iných kultúrnych oblastí, predovšetkým zo starovekého Egypta, z Grécka a z územia antickej Rímskej ríše. V rámci SNM sú archeologické zbierky uložené i v Etnografickom múzeu v Martine, Spišskom múzeu v Levoči a na zámku Betliar.
Od získavania zbierok nemožno oddeliť ich ochranu - konzerváciu, reštaurovanie, evidenciu a nakoniec i sprístupnenie zbierkových predmetov odbornej verejnosti.
V archeologickom múzeu sa pracovníci špecializujú predovšetkým na kon- zervovanie a reštaurovanie archeologických nálezov - keramiky a kovov. Pri náročnejších konzervátorských zákrokoch sú štandardom röntgenové snímky a exaktné určovanie chemického zloženie kovov a nekovových materiálov. Postupy konzervátorských zásahov sa zachytávajú v archivovaných protokoloch. Skladové - depozitárne priestory má Archeologické múzeum vo vlastnej budove. Zbierkové predmety sú uložené na regáloch, v skriniach a v zásuvkách. Na uschovanie cennejších artefaktov sú určené trezory.
Štandardom je temperovanie priestorov, ich elektronické zabezpečenie, požiarna ochrana a špeciálne vyrobený obalový materiál. Evidencia archeologických nálezov vychádza zo zákona o múzeách a galériách č. 115/1998. Vyše 150 000 zbierkových predmetov je zaevidovaných v 1. a 2. stupni tradičným spôsobom - v inventárnych knihách. V súčasnosti sa pripravuje moderná elektronická verzia evidencie s možnosťou prístupu pre verejnosť.
Archeologický materiál študuje v Archeologickom múzeu každoročne okolo 30 odborníkov zo Slovenska i zahraničia. Približne 500 zbierkových predmetov požičiava múzeum ročne iným inštitúciám do expozícií a na výstavy.
V čase svojho vzniku Múzeum kultúry karpatských Nemcov (MKKN) nevlastnilo žiadne zbierky. Vďaka intenzívnej akvizičnej činnosti však počet zbierkových predmetov v roku 2020 dosiahol 6 500 kusov.
Zbierky pokrývajú všetky oblasti života karpatských Nemcov: odevné súčasti, textílie, domácku a remeselnú výrobu, priemyselné výrobky, umelecké diela, sakrálne predmety, tlač. MKKN má ucelenejšie kolekcie kameniny z Kremnice, smaltov z Matejoviec, filigránu zo Spiša a výtvarných diel súčasných autodidaktov. V zbierkach sú aj originály a kópie dokumentov vzťahujúcich sa k dejinám karpatských Nemcov.
Stránka sa pripravuje.
Zbierkový fond Múzea židovskej kultúry zahŕňa viac ako 7000 zbierkových predmetov. Približuje všedný i sviatočný život židovského obyvateľstva. Obsahuje predovšetkým mimoriadne cennú zbierku kultových predmetov.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú textilné synagogálne opony, prikrývky, kovové svietniky, svietidlá - lampy na večné svetlo, koruny, štíty a ukazovadlá na Tóru, koreničky a pod. V zbierkovom fonde múzea sa nachádza aj niekoľko vzácnych obrazov renomovaných umelcov (Reichentál, Mitrovský, Weiner-Kráľ, Weil, Beeri). Hodnotné sú aj zbierkové predmety pochádzajúce z obdobia holokaustu.
V roku 1996 vzniká na pôde Slovenského národného múzea – Historického múzea Dokumentačné centrum chorvátskej kultúry ako pracovisko zamerané na mapovanie histórie a kultúry chorvátskej národnostnej menšiny na Slovensku. Zriadením odborného pracoviska sa otvorili nové možnosti pre systematický a komplexný výskum chorvátskeho etnika na Slovensku. Osobitný prínos mala jeho zbierkotvorná činnosť.
Pri vytváraní zbierkového fondu múzejných predmetov boli získané aj dovtedy neznáme, veľmi cenné doklady. Zbieranie nových predmetov múzejnej hodnoty pokračovalo aj po vzniku SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku v roku 2006.
V súčasnosti obsahuje zbierkový fond múzea 2291 kusov zbierkových predmetov z archeológie, histórie a etnografie, najmä z lokalít: Jarovce, Čunovo, Devínska Nová Ves, Chorvátsky Grob, Mokrý Háj, Šenkvice, Dúbravka, Svätý Jur, Lamač.
Múzeum Ľudovíta Štúra v súlade so svojím štatútom spočiatku budovalo tzv. fond literárnych zbierok, ktoré mali dokumentovať život a dielo Ľudovíta Štúra. Počas viac než štyridsiatich rokov sa podarilo vybudovať bohatú knižnicu, ktorá dnes počtom presahuje 18 000 knižničných jednotiek a člení sa na niekoľko čiastkových fondov: Literárnohistorickú knižnicu, Odbornú knižnicu, Osobnú knižnicu dr. Jozefa Ambruša a Špeciálnu knižnicu. Jej základom sa stala vzácna zbierka - torzo osobnej knižnice Ľudovíta Štúra, ktorú múzeu darovali vnučky Karola Štúra, najstaršieho Ľudovítovho brata, Margita a Elena Štúrové. Podľa ich pôvodného zoznamu datovaného v Pezinku 4. júna 1962 obsahuje knižnica 77 dokumentov. V závere zoznamu sa nachádza tento text: Tieto knihy z pozostalosti Ľudovíta Štúra, ktoré za svojho života opatroval náš otec, Július Štúr, advokát v Pezinku, syn Karola Štúra, niekdajšieho modr. ev. farára a rektora ev. gymnázia v Modre, dávame uložiť v "Štúrovej izbe" v Modre a prosíme, aby tam boli opatrované ako pamiatka po Ľudovítovi Štúrovi, bratovi nášho starého otca, Karola Štúra... Všetky sú cudzojazyčné, prevažne nemecké, ale aj francúzske, grécke, latinské, jedna anglická a srbská. Ide najmä o diela historické a filozofické, ale aj prírodovedné a spoločenskovedné príručky. Súčasťou Literárnohistorickej knižnice sú aj rukopisné a pôvodné nepublikované odborné diela viacerých autorov.
Pokiaľ ide o Ľudovíta Štúra, múzeum vzniklo prineskoro na to, aby sa mu podarilo sústrediť autentické osobné predmety, priamo s ním súvisiace. Tie dnes patria do fondov iných inštitúcií. Napriek tomu aj fond Múzea Ľudovíta Štúra obsahuje zopár unikátnych dokumentov, najvzácnejšou je fotografia Ľudovíta Štúra, jeho jediná sólová fotografia.
Už pri vzniku prevzalo múzeum starší fond k dejinám Modry, ktorý zbieralo a opatrovalo mesto. Stal sa základom dnešného múzejného zbierkového fondu. Obsahuje najmä početnú zbierku hrnčiny a keramiky, ľudového textilu a meštianskeho nábytku z 19. storočia. Od 80. rokov múzeum systematicky budovalo aj fond výtvarných diel umelcov z modranskej proveniencie, Štefana Cpina, Ľubomíra Kellenbergera, Jozefa Ilečka, Viery Kraicovej a ďalších, i výtvarných diel s tematikou Ľudovíta Štúra. K nemu patrí aj zbierka keramickej plastiky Ignáca Bizmayera. V zbierkovom fonde sa nachádza viac než 5 000 predmetov.
Osobitnú zbierku tvorí Archívny študijný fond, ktorý obsahuje viac nez 5 000 vzácnych fotografií a originálne dokumenty archívneho typu, týkajúce sa histórie Modry a regiónu.
Múzeum Červený Kameň spravuje nasledujúce zbierky:
Zbierka nábytku obsahuje rôzne typy stolov, stoličiek, pohovky, postele, vitríny, komody, písacie stoly, zrkadlá, hodiny, ale i kolekcie spální, salónov a iné interiérové doplnky vyrobené z dreva, pochádzajúce zo 16. až 20. storočia. Pozornosť si zaslúži súprava secesnej jedálne a spálne a zbierka talianskeho renesančného nábytku.
Zbierka porcelánu, skla a keramiky pozostáva z viac ako 4 500 zbierkových predmetov. Nachádzajú sa v nej jedálenské súpravy, poháre, vázy, svietidlá, španielska majolika, turecká keramika, meissenský porcelán, holíčska fajansa atď.
Zbierka obrazov, v ktorej nájdete portréty – napr. šľachtické rodové galérie príslušníkov rodov Pálfi, Forgáč, Ziči, Svätojánsky, Esterházi, Migazzi, súbor portrétov príslušníkov husárskeho pluku Rudolfa I. Pálfiho, zbierka obrazov Petra Pálfiho – ale i krajinomaľby, zátišia, historické, sakrálne a mytologické výjavy atď.
Zbierka grafík so sériami grafických listov so žánrovými výjavmi, vedutami, skicami a akvarelmi grófa Petra Pálfiho.
Zbierka plastík obsahuje najmä sakrálne plastiky pochádzajúce zo sakrálnych objektov, ale aj busty panovníkov a iných osôb.
Zbierka zbraní obsahuje chladné, palné i žrďové zbrane, vrátane orientálnych (turecké handžáre a jatagány).
Zbierka textilu obsahuje predovšetkým orientálne koberce, výšivky a vojenské uniformy, ale aj úžitkové textílie dennej potreby. Medzi najvýznamnejšie radíme dva ručne tkané gobelíny z prelomu 16. a 17. storočia, ktoré môžete vidieť na muzeálnom okruhu. Gobelín s názvom Obliehanie pevnosti pochádza z kaštieľa v Budmericiach, gobelín z mytologického cyklu Faeton bol súčasťou interiérového zariadenia kaštieľa v Stupave.
Zbierka archívnej povahy, v ktorej sú uložené najmä súkromné fotografie pálfiovskej rodiny, ale i fotografie príslušníkov iných šľachtických rodín.
Zbierka kovov obsahuje lustre, svietidlá a svietniky, príbory, podnosy a iné jedálenské náčinie, dózy a hygienické nádoby každodennej potreby.
Zbierka rôznych zbierkových premetov, do ktorej sú zaradené predmety rozličného charakteru, napr. upomienkové predmety, ťažidlá, vejáre, drevené medovníkové formy, rôzne kuriozity alebo poľovnícke trofeje.
Knižnica historických kníh, ktorú tvorí viac ako 14 200 kníh pochádzajúcich predovšetkým z majetku Pálfiovcov, ktorí žili na hrade Červený Kameň (2 580 kníh), ale aj z majetku ďalších šľachtických rodov, ktoré do roku 1945 obývali viaceré kaštiele na území Slovenska, napr. Pálfiovcov zo Smoleníc, Zičiovcov z Voderád, rodu Oldenburg z Brodzian, kniežacej rodiny Odescalchi, Chotekovcov z kaštieľa v Dolnej Krupej, Esterháziovcov z Bernolákova alebo rodiny Steiger z Hajnej Novej Vsi. Najviac kníh bolo vydaných v 19. storočí, no knižnica obsahuje aj knihy vydané v 16., 17., 18. a 20. storočí. Momentálne sa celý knižničný fond digitálne spracováva.
Zbierkový fond SNM – Múzea SNR v Myjave sa viaže predovšetkým k dejinám jednotlivých Slovenských národných rád, osobnostiam slovenských dejín a k myjavskému vysťahovalectvu. Vo fonde sú aj zbierky etnografické, zbierky dokumentujúce regionálne cechy a remeslá, odev, textil, dejiny kultúry a výtvarné umenie vo vzťahu k prezentovaným osobnostiam a výtvarníkom regiónu.
Zbierkovým predmetom číslo 1 v SNM – Múzeu SNR v Myjave je tzv. Hurbanovský stôl, za ktorým dňa 19. septembra 1848 zasadala prvýkrát na území Slovenska I. Slovenská národná rada. Významnými exponátmi sú ďalšie dokumenty týkajúce sa revolúcie v rokoch 1848/49, či už napr. originál zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu alebo vkladná knižka vdovy A. Kolenyovej, v ktorom sa nachádza i jej podpis.
V SNM-Múzeu SNR sa nachádza veľmi rôznorodý zbierkový fond s mnohými zaujímavými zbierkovými predmetmi, ktorá môžete vidieť v našich expozíciach alebo výstavách.
Zbierkový fond múzea pozostáva z maliarskych, sochárskych a umeleckoremeselných prác od obdobia gotiky, cez renesanciu, barok, klasicizmus až po neoslohy v 19. storočí.
Zbierkový fond múzea, ktorý tvorí viac ako 17-tisíc zbierkových predmetov, sa člení na kultúrno-umelecké zbierky – divadelné bábky, výtvarné návrhy, divadelné kostýmy, scénografické prvky, kultúrno-historické zbierky – regionálna história, etnografia, výtvarné umenie – a ďalšie zbierkové predmety súvisiace s pôsobením človeka v prírode a spoločnosti.
Zbierkové fondy Slovenského národného múzea v Martine možno rozdeliť na zbierky spoločenskovedného charakteru a zbierky prírodovedného charakteru.
Bádatelia sa v Slovenskom národnom múzeu v Martine riadia platným Bádateľským poriadkom uvedeným tu.
Charakter, početnosť a hodnota zbierok špecializovaných expozícií všetkých objektov SNM – Múzea Betliar súvisí s aktívnym životným štýlom, zberateľskými a podnikateľskými aktivitami, širokým spektrom záujmov, vysokou spoločenskou prestížou, patričným univerzitným vzdelaním a finančným zabezpečením viacerých príslušníkov rodu Andrássyovcov.
Zloženie zbierkového fondu na hrade Krásna Hôrka ovplyvnili predovšetkým príslušníci krásnohorskej vetvy Andrássyovcov, menovite Juraj IV. Andrássy založením súkromného rodového múzea so zbierkou chladných a strelných zbraní a Dionýz Andrássy svojím umeleckým nadšením a zriadením Pietneho múzea grófky Františky Andrássyovej. V kaštieli Betliar zohrala pri zhromažďovaní zbierok rozhodujúcu úlohu najmä betliarska vetva rodu. Aktivity osvietenca a milovníka literatúry a umenia Leopolda Andrássyho v 18. storočí, cestovateľská vášeň, vedecké (historické a archeologické) výskumy a umelecké sklony Emanuela Andrássyho v 19. storočí spoločne so všeobecnou záľubou príslušníkov rodu v poľovníctve výrazne dopomohli k vzniku početne, materiálovo i tematicky obsiahleho zbierkového fondu. V zbierkovom fonde SNM – Múzea Betliar sa tak popri nábytku, textíliách a interiérových doplnkoch nachádzajú aj umelecké zbierky obrazov, hodín, porcelánu, striebra, šperkov, radov, vyznamenaní, skla, kameniny, zbraní, tlačí, rukopisov, množstvo predmetov dennej spotreby, korešpondencia, fotoalbumy, zbierky poľovníckych trofejí, cudzokrajných rarít aj archeologických vykopávok.
Súčasťou zbierkového fondu Múzea ukrajinskej kultúry sú rozsiahle historické, národopisné, literárnovedné, umelecko-historické a iné zbierky, ktoré sa systematicky dopĺňajú.
V ostatných rokoch bol zbierkový fond značne rozšírený o ďalšie prírastky. Počas svojej dlhej histórie získalo SNM-MUK množstvo pozoruhodných a jedinečných zbierkových predmetov. V súčasnosti eviduje okolo 70 000 zbierkových predmetov nevyčísliteľnej hodnoty, ktoré sa elektronicky spracovávajú a digitalizujú.
Múzeum kladie dôraz na zbierkovú, dokumentačnú a prezentačnú činnosť. Akceptujú sa aktivity na záchranu kultúrnych hodnôt rôzneho druhu vzťahujúcich sa na rusínsku kultúru pred postupnou devastáciou, zničením, odcudzením, postupným zabudnutím a pod. Dôraz sa kladie na získavanie zbierkových predmetov, najmä darovaním, a ich následné reštaurovanie a sprístupnenie verejnosti v multifunkčných, teda aj výstavných priestoroch múzea.