Kaštieľ vo Svidníku - Galéria Dezidera Millyho
Názov projektu: Kaštieľ vo Svidníku – Galéria Dezidera Millyho
Kód projektu: NP401405B637-B18
Obdobie realizácie: 11/2024 – 08/2028
Užívateľ: Slovenské národné múzeum
Názov národného projektu: Obnova národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu (NP NKP)
Kód národného projektu: 401405B637
Prijímateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Program: Program Slovensko
Spolufinancovaný fondom: Európsky fond regionálneho rozvoja
Celkové oprávnené výdavky v zmysle Memoranda o spolupráci MKSR-NP401405B637-B18-02-2025 účinného od 24.01.2026: 1 163 231,11 € ((presná suma zverejnená po realizácii verejného obstarávania)
Výška príspevku EÚ v zmysle Memoranda o spolupráci MKSR-NP401405B637-B18-02-2025 účinného od 24.01.2026: : 988 746,44 € (presná suma zverejnená po realizácii verejného obstarávania)
Miesto realizácie: Svidník, LV 172, číslo parcely: 1135/1,1135/2, 1136, Partizánska ulica, súpisné číslo 45.
Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v ÚZPF SR pod číslom 2344/1.
Stručný opis projektu: Účelom projektu je rekonštrukcia a revitalizácia interiéru a exteriéru budovy „Kaštieľ vo Svidníku – Galéria Dezidera Millyho“, ktorý je sídlom jedného z mála múzeí zameraných na menšinové kultúry v Slovenskej republike.
Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku je súčasťou slovenskej kultúrnej scény od roku 1956.
Kaštieľ má pravidelný obdĺžnikový pôdorys s dvojtraktovým riešením a centrálnym vstupom zo západnej strany, ktorý ústi do vestibulu. Zo vstupného priestoru sa vetvia jednotlivé výstavné miestnosti usporiadané v symetrickej dispozícii po oboch stranách hlavnej osi. Severná a centrálna časť objektu má pôvodné kamenné murivo, ktoré je ukončené tzv. českými klenbami z plnej pálenej tehly. Južná časť stavby bola vybudovaná nanovo v rokoch 1972 - 1982, kedy budova prešla komplexnou rekonštrukciou. Zo západnej časti fasády, bolo v rovnakej dobe pristavané hlavné vstupné dvojramenné exteriérové schodisko, ktoré je z dôvodu havarijného stavu určené celé na odstránenie. V rámci komplexnej obnovy realizovanej v 80. rokoch 20. storočia bola okolo severnej časti objektu, ktorá sa zachovala, zrealizovaná obvodová separačná stena (tzv. pažnicový múr), umiestnená pod úrovňou terénu.
Výstavné priestory kaštieľa pozostávajú z 9 miestností a vstupnej haly a sú tematicky rozdelené na 3 časti:
V prvej časti múzeum spravuje cennú kolekciu ikon, ktoré zaraďuje medzi svoje najcennejšie, a čo sa umenia týka, tak aj najstaršie zbierkové predmety múzea. Autormi väčšiny pamiatok ikonopisného umenia, ktoré boli dovážané do obcí severovýchodného Slovenska, sú prevažne anonymní ukrajinskí ikonopisci pôsobiaci v ukrajinskej Haliči.
V druhej časti sú tri miestnosti galérie venované umeleckým zbierkam svetského charakteru – tvorba predstaviteľov tzv. zakarpatskej výtvarnej školy, diela povojnojnovej generácie výtvarného umenia pochádzajúcej z prostredia Prešovského kraja.
V tretej časti sú posledné 2 miestnosti umeleckohistorickej expozície venované národnému umelcovi, maliarovi, grafikovi, pedagógovi, predstaviteľovi ukrajinského umenia na Slovensku, členovi skupiny známej ako Generácia 1909 Deziderovi Millymu. Dezider Milly, rodák z Kyjova, absolvent pražskej vysokej umelecko-priemyselnej školy, aktívny kultúrny činiteľ sa do povedomia širokej odbornej verejnosti dostal práve svojím typickým monumentálnym znázornením krajiny, ktoré sa zaradilo k modernému typu krajinomaľby. Popri pedagogickej činnosti sa venoval maľbe, kresbe, grafike, ilustračnej tvorbe i scénickému výtvarníctvu. Jeho dielo pod názvom Krivý jarok sa stalo predlohou na vznik poštovej známky pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca. Autorom známky je medzinárodne uznávaný, známy slovenský rytec a výtvarník František Horniak. Táto päťfarebná rytecká transkripcia získala prvé miesto v ankete o najkrajšiu poštovú známku za rok 2006.
Predmetom rekonštrukcie je jednopodlažný klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia. Objekt má obdĺžnikový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu a je čiastočne podpivničený. Zastrešený je manzardovou strechou. V centrálnej časti západnej fasády je situovaný mierne predstavaný rizalit so skosenými nárožiami. Suterénne priestory so zaklenutými miestnosťami sa nachádzajú v severovýchodnej časti objektu, prízemie je zaklenuté českou klenbou a miestami má rovné stropy. Objekt bol v 80. rokoch 20. storočia rekonštruovaný a odvtedy slúži ako výstavný priestor Galérie Dezidera Millyho. V rámci rekonštrukcie prebehne plynofikácia stavby, nové podlahové vykurovanie kombinované s radiátormi. Zo západnej strany je navrhnuté kompletné nové železobetónové schodisko, ktoré je navrhnuté hmotovo a teda rozmerovo podstatne menšie ako bolo pôvodné, ktoré je už v havarijnom stave. Ďalej je navrhnuté zateplenie stropu nad 1. NP a v rámci novej podlahy sa prevedie aj zateplenie podlahy na 1. NP. Všetky povrchové úpravy sú navrhnuté na obnovu. Prevedie sa sanácia vonkajších a vnútorných omietok. Vnútorné maľby budú prevedené vápenné biele. Podlaha v suteréne je určená celá na vybúranie a následne sa zrealizuje nová travertínová dlažba, tzv. suchá podlaha na štrkových vrstvách. Podlaha na 1. NP je navrhnutá travertínová veľkoplošná - pokládka v uhlopriečnej väzbe. V celom objekte sú navrhnuté nové okná a dvere, ktoré sa prevedú historické drevené vo farbe – lomená biela. Okná sú navrhnuté kastlové s vnútorným krídlom s izolačným dvojsklom a vonkajšie krídlo s otváraním vonku zasklené s jednoduchým sklom. Vo výstavných priestoroch sa zrealizujú nové výstavné panely na stenách, ktoré sú navrhnuté z dôvodu zlepšenia akustiky. Na oknách sú z dôvodu zabráneniu pôsobenia slnečných lúčov na vystavované obrazové diela navrhnuté závesy.
Sociálny aspekt sa dosiahne realizáciou debarierizačných prvkov. Debarierizáciou Galérie Dezidera Millyho vo Svidníku sa sprístupnia priestory pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vrátane osôb s vekom nad 65 rokov, ktoré často trpia kombináciou rôznych porúch, ktoré ich obmedzujú ale nie sú považovaní za osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Bude zabezpečený bezbariérový vstup do objektu múzea – vybudovanie oceľovej rampy pre vstup do budovy kaštieľa. Pri oceľovej rampe sa navrhuje betónové schodisko ktorého podesta rozmeru 1 500 x 1600 mm, bude slúžiť ako odpočívadlo pre navrhovanú rampu. Prístup k rampe zabezpečí chodník šírky 1 500 mm. V blízkosti vstupu do objektu vyhradené parkovacie miesto pre osoby so zdravotným postihnutím. Vstupné dvere sú prispôsobené pre osoby so zdravotným postihnutím a budú prispôsobené pohybu osôb na vozíku. Informačný pult, výdajný pult, pokladňa sú prístupné pre ľudí na vozíku. Informačná debarierizácia v objekte je vykonávaná prostredníctvom Braillovho písma, prípadne haptických exponátov. Ďalšie riešenia s debarierizačnými prvkami, resp. možnosťami, ktoré budú spočívať v inštalácií audiovizuálnej techniky v priestoroch výstavných miestností a vestibule. Obrazovky a reproduktory umožnia prezentáciu diel kreatívnou formou prístupnou aj pre niektoré osoby so zdravotným postihnutím.




















