Názov projektu: Obnova národnej kultúrnej pamiatky "Etnografické múzeum v Martine"

Kód projektu:  NP401405B637-B29

Obdobie realizácie:  09/2025 – 10/2029

Užívateľ: Slovenské národné múzeum

Názov národného projektu: Obnova národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu (NP NKP)

Kód národného projektu: 401405B637

Prijímateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Program: Program Slovensko

Spolufinancovaný fondom:  Európsky fond regionálneho rozvoja

Celkové oprávnené výdavky v zmysle Memoranda o spolupráci číslo MKSR-NP401405B637-B29-02-2025: 16 523 128,55 € (presná suma zverejnená po realizácii verejného obstarávania)

Výška príspevku EÚ v zmysle Memoranda o spolupráci číslo MKSR-NP401405B637-B29-02-2025: 14 044 659,27 € (presná suma zverejnená po realizácii verejného obstarávania)

Miesto realizácie:  Martin, číslo parcely: 1860/2, 1860/5, Malá hora 2, súpisné číslo 4064.

Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v ÚZPF SR pod číslom 572/1.

Stručný opis projektu: Účelom projektu je sanácia poškodeného, miestami až havarijného stavu konštrukcií, záchrana  jedinečných technických prvkov, predĺženie stavebnej životnosti objektu a zároveň rozvoj národnej kultúrnej pamiatky „Etnografického múzea v Martine“, ktoré je celonárodným múzeom s expozíciami ľudovej kultúry, rozsiahlou knižnicou, archívom, depozitárom zbierkových predmetov a zároveň administratívnym centrom.

Budova Etnografického múzea v Martine bola stavebne realizovaná v rokoch 1929 až 1932 podľa návrhov architekta Milana Michala Harminca, ktorý vo svojom architektonickom projekte uplatnil novátorské myslenie medzivojnovej avantgardy a programové postuláty funkcionalizmu. Unikátne je predovšetkým architektonicko-výtvarné riešenie priečelia a urbanistické zakomponovanie stavby. Umiestnenie stavby na terénnej vyvýšenine je kulminačným bodom v osi ulice a architektonizáciu terénu riešil Milan Michal Harminc pomocou terasovitých rámp s jednoramenným schodiskom a drobnou architektúrou. Konzekventný funkcionalistický postoj je najpríznačnejší pri riešení dispozície stavby, pričom priestorová skladba v plnej miere rešpektovala potreby muzeálnej praxe. Súčasťou vtedajšej koncepcie výstavby bolo aj vybudovanie botanickej záhrady na ploche 1,8 hektára, ktorá sa v rokoch 1933 až 1934 realizovala podľa návrhu záhradného architekta Josef Vaňka s mimoriadne prepracovaným vodným systémom. Počas 2. svetovej vojny bola budova poškodená delostreleckými zásahmi a bol v nej umiestnený vojenský lazaret. V 40-tych a 50-tych rokoch boli národopisné expozície čiastočne reinštalované a svojmu účelu slúžili až do roku 1973. Nové celonárodné národopisné expozície boli verejnosti sprístupnené v rokoch 1974 až 1975. V roku 1999 zasiahol južnú časť 1. poschodia požiar, pri ktorom zhorela jedna štvrtina expozícií.

Budova od svojho stavebného ukončenia neprešla zásadnou obnovou, vykazuje všeobecné znaky opotrebovanosti, dlhodobú nedostatočnú údržbu a nedostatok investícií, pričom technický stav možno označiť za havarijný. V nevyhovujúcom stave je zastrešenie, ktoré je na konci svojej životnosti a svojimi poruchami ohrozuje vystavované a deponované zbierkové predmety. Nevyhnutné je repasovanie a obnova všetkých výplní otvorov, ktoré sú nevyhovujúce z tepelno-technického hľadiska. Špecifickým a závažným problémom je presklená konštrukcia zastrešenia výstavnej galérie na najvyššom podlaží záhradného krídla, ktoré svojim horným presvetlením vytvára mimoriadne hodnotný priestor, avšak je v technicky nevyhovujúcom stave a vyžaduje výmenu spĺňajúcu súčasné tepelno-technické a bezpečnostné normy. V havarijnom stave je technická inštalácia objektu ako elektroinštalácia, rozvody ústredného vykurovania a zdravotechnických rozvodov.

V rámci obnovy národnej kultúrnej pamiatky Etnografického múzea budú realizované stavebné práce, ktoré sú rozdelené do týchto aktivít: Stavebné zásahy na obnove fasády vrátane ríms, striech, výplní otvorov a rekonštrukcia hygienických zariadení. Obnova bude realizovaná s dôrazom na princípy pamiatkovej ochrany zachovaním a renováciou pôvodných architektonických prvkov ako sú travertínové schodiská, oceľové okná a prírodné kamenné obklady. Technické inštalácie objektu sa zrealizujú v parametroch zodpovedajúcich významu inštitúcie a zároveň bude inštalovaný chýbajúci systém vetrania a úpravy vzduch, ktorý je nevyhnutný pre vytvorenie vyhovujúceho prostredia pre zbierkové predmety v expozíciách a depozitároch. Významnou časťou obnovy je odstránenie bariér  a fyzických aj informačných. Fyzické bariéry prístupnosti objektu sa odstránia vybudovaním exteriérovej prístupovej rampy,   úprava vnútornou komunikačných línií, ktoré zabezpečia možnosť bezbariérového pohybu v rámci expozícií múzea. Pri verejných podujatiach alebo prehliadkach bude poskytované tlmočenie do posunkového jazyka, zabezpečený titulkovač, tlmočenie do posunkovej reči na obrazovkách a prístupné budú zariadenia audioguide.  Informačná debarierizácia v objekte bude vykonávaná prostredníctvom QR kódovej prezentácie, k exponátom pribudnú panely v Braillovom písme. Odstránením stavebných bariér a zavedením informačnej debarierizácie sa umožní sprístupnenie objektu a expozícií zdravotne znevýhodneným návštevníkom rôzneho spektra.

Po rekonštrukcii ostáva celkový zámer využitia Etnografického múzea nezmenený. Objekt bude naďalej slúžiť návštevníckej verejnosti, predovšetkým stálymi celonárodnými expozíciami ľudovej kultúry, výstavami, príležitostnými koncertmi, prednáškami, tvorivými dielňami. Objekt súčasne ostane administratívnym sídlom múzea v Martine a miestom uloženia zbierkového fondu, knižnice a archívu.