Názov projektu: Kaštieľ Dolná Strehová

Kód projektu:  NP401405B637-B16

Obdobie realizácie:  04/2026 – 12/2026

Užívateľ: Slovenské národné múzeum

Názov národného projektu: Obnova národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu (NP NKP)

Kód národného projektu: 401405B637

Prijímateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Program: Program Slovensko

Spolufinancovaný fondom:  Európsky fond regionálneho rozvoja

Celkové oprávnené výdavky: 139 229,04 €

Výška príspevku EÚ:  118 344,68 €

Miesto realizácie:  Dolná Strehová, LV 212, číslo parcely: 3/1, Ulica I. Madácha č. 1.

Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v ÚZPF SR pod číslom 438/1.

Stručný opis projektu: Účelom projektu je obnova NKP – Kaštieľ Dolná Strehová SNM - Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v obci Dolná Strehová.

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku je múzeum, ktoré sa zameriava na dejiny a kultúru Maďarov na Slovensku. Kaštieľ Imreho Madácha v Dolnej Strehovej slúži ako literárne múzeum venované životu a dielu tohto známeho maďarského dramatika.

Pôvodný kaštieľ Madáchovcov v roku 1717 vyhorel a obeťou plameňov sa v roku 1758 stala aj zrenovovaná budova. Koncom 18. storočia sa Alexander Madách, starý otec Imre Madácha, pustil do budovania nového rodinného sídla. Na mieste niekdajšieho kaštieľa, pripomínajúceho pevnosť, tu dnes stojí rokokovo-klasicistická budova. Práve v nej žil a tvoril autor Tragédie človeka. V kaštieli je stála expozícia spisovateľa a dramatika Imreho Madácha a spisovateľov, ktorí sa narodili, žili a tvorili v tomto regióne. Kaštieľ je zariadený pôvodným nábytkom a predmetmi osobnej potreby dokumentujúcimi život a dielo spisovateľa. Pri kaštieli v parku je hrobka spisovateľa I. Madácha. Imre Madách sa narodil v Dolnej Strehovej 21.1.1823.

Kaštieľ, ktorý prešiel v rokoch 2010-2013 kompletnou rekonštrukciou v rámci Slovensko – maďarského úniového projektu ,,Naše spoločné dedičstvo: Madách“, sa právom stal nielen súčasťou dedičstva Maďarov, ale celej Európy. Literárnohistorická výstava v kaštieli si v 11-nástich sálach pripomína život Imre Madácha a jeho svetoznáme dielo Tragédia človeka.

Expozície v súčasnosti.

Prvý výstavný celok (1.-5.sála) sa snaží dosiahnuť historickú autentickosť a navodiť dobovú atmosféru; v jednotlivých interiéroch predstavuje materiálny a duchovný svet (domáce prostredie, spoločnosť rodiny a priateľov), ktorý obklopoval autora Tragédie a tak návštevníka uviesť do života dramatického básnika.

 „Levia jaskyňa“ – legendárne miesto zrodu Tragédie – bývalá pracovňa Madácha. Výstava s dobovou autentickosťou predstavuje to, čo je na legende pravdivé a vyvracia všetko, čo je falošné. Imre Madách tu od návratu z väzenia v roku 1853 do svojej smrti zďaleka nežil v drsnej osamelosti a v úplnej izolovanosti. Po rozvode a odchode manželky, resp. staršej dcéry Jolan v roku 1854, tu vytvoril príjemný domov, ktorý si užíval spolu s početnou rodinou.

Pánsky salón (štvrtá izba) – v priestore kde Imre Madách prijímal svojich priateľov, predstaviteľov verejného života Novohradskej stolice a kde sa okrem kartárskych súbojov diskutovalo o najzávažnejších udalostiach. V tomto salóne priblížime Imre Madácha ako politika, ktorý bol známy, dokonca uznávaný nielen v rámci stoličného, ale aj štátneho politického života.

Dámsky salón (piata izba) – ústrednými vizuálnymi prvkami sú na jednej strane tmavá postava vážnej, hlboko veriacej strehovskej aristokratky, ženy prísnych mravov Anny Majthényi a na druhej strane žiarivý, nadpozemský zjav Erzsiky Fráter. Život Imre Madácha formovali a určovali dve ženy: matka a manželka.

Druhý výstavný celok svojou umeleckou koncepciou a zážitkovým charakterom pripomína aktuálne posolstvo Tragédie človeka, ktoré je prekvapujúco platné a moderné aj v XXI. storočí.

Priestor suterénu kaštieľa, kde je v komorných klenutých miestnostiach vytvorené návštevnícke centrum s muzeálno-pedagogickým animátorom, malým javiskom a konferenčnou miestnosťou.

Telesné pozostatky básnika boli premiestnené z pôvodnej hrobky do novej, vybudovanej v parku kaštieľa. 3,6 m vysoká socha odhalená po dobudovaní hrobky 19. decembra 1936: ´Duša človeka túžiaca po nebi´ je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho.

Rekonštrukciou a obnovou sú opravy interiérových omietok, odstránenie vlhkostí, plesní v pivničných priestoroch kaštieľa, oprava exteriérových omietok (sokla) kaštieľa, oprava a prerobenie WC pre imobilných. Najprv prebehnú búracie práce, čo predstavuje predovšetkým odstránenie navlhnutých omietok, zasoleného farebného náteru, demontáž záchodových kabínok a vybúranie deliacej priečky. Potom práce zemné a pridružené. V rámci odstraňovania vlhkosti z objektu sú k zemným prácam priradené výkopové práce okolo stavby pre úpravu nopovej fólie s ukončovacími lištami. Nakoniec obnova WC. Jedná sa o kompletnú obnovu miestností bez zmeny účelu ich využitia Nové deliace priečky sú navrhnuté z pórobetónových murovacích. V rámci obnovy hygienických priestorov (toaliet) sú navrhnuté nové keramické obklady a nové priehradky. Existujúce rozvody kanalizácie a vodovodu ostávajú pôvodné dôjde len k ich minimálnej úprave podľa rozmiestnenia zariaďovacích predmetov. Zároveň opravou daných WC získame aj stavebný debarierizačný prvok.

Sociálny aspekt sa dosiahne ďalšími debarierizačnými prvkami:  Audio sprievodca s QR kódmi a NFC čipmi, Popis Múzea kultúry Maďarskej menšiny pomocou posunkovej reči, Rozprávajúce obrazy, Haptická reliéfna mapa okolia kaštieľa.