Mníchovská dohoda, Pittsburská dohoda a ďalšie unikáty na Česko-slovenskej / Slovensko-českej výstave

od 25. 2. 2018 do 20. 9. 2018

Mníchovská dohoda, Pittsburská dohoda a ďalšie unikáty na Česko-slovenskej / Slovensko-českej výstave


Vzácne dokumenty dorazili na Slovesnko


Dnes k nám prišli vzácne dokumenty z Auswärtiges Amt, politisches Archív, Berlin (organizátori výstavy ďakujú), ktoré výrazne ovplyvnili dejiny Českoskovenska: Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž a Protokol Hitler - Hácha.
Tieto tri dokumenty máte možnosť vidieť od 27. apríla na Bratislavskom hrade.
Viac informácií na stránke výstavy.

Prvýkrát v histórii bude v Českej a Slovenskej republike možnosť vidieť súbor originálnych dokumentov, ktoré zohrali zásadnú rolu v dejinách Československa a osudoch jeho obyvateľov. Národní muzeum a Slovenské národné múzeum s pomocou Ministerstva kultury ČR, Ministerstva zahraničních věcí ČR a Ministerstva kultúry SR získalo súhlas Spolkovej republiky Nemecko, Spojených štátov amerických a Francúzka na zapožičanie originálov Mníchovskej dohody, Viedenskej arbitráže a tzv. Protokolu Hácha – Hitler, Pittsburskej dohody a československých ratifikácii zmlúv z Versailles, Saint Germain a Trianonu. Ide o mimoriadny diplomatický úspech. Všetky dokumenty budú prezentované v Bratislave a Prahe na Česko-slovenskej / Slovensko-českej výstave, ktorú pripravujú národné múzeá Českej a Slovenskej republiky pri príležitosti 100. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Národní múzeum a Slovenské národné múzeum k 100. výročiu založenia Československa spoločne pripravujú mimoriadny výstavný projekt, mapujúci dejiny spoločného štátu, života jeho obyvateľov, vrátane osudových okamihov spoločných dejín. Výstava bude prezentovaná najskôr na Bratislavskom hrade od 26. apríla do 9. septembra 2018 a následne sa presunie do Prahy, ako výstava, ktorou sa otvorí novozrekonštruovaná Historická budova Národního muzea v Prahe. Pre verejnosť bude sprístupnená symbolicky 28. októbra 2018. Okrem množstva unikátnych zbierkových predmetov a archívnych dokumentov výstava predstaví aj mimoriadny súbor zahraničných dokumentov, ktoré ako celok neboli nikdy v Česku ani na Slovensku spoločne vystavené.

„Ide o fantastický medzinárodný úspech. Takto rozsiahly súbor kľúčových dokumentov k moderným českým a slovenským dejinám nemalo Národní muzeum ešte nikdy šancu vystavovať. Bude to úžasné obohatenie pripravovanej Česko-slovenskej / Slovensko-českej výstavy a krásny darček Národního muzea v Prahe k jeho 200. narodeninám. Rád by som na tomto mieste poďakoval kolegom z Nemecka, Francúzska a USA za ich vrúcnosť a pomoc!" hovorí Michal Lukeš, generálny riaditeľ Národního muzea.

„Získať na výstavu tak dôležité a ikonické predmety, aké sa podarilo Slovenskému národnému múzeu v Bratislave a Národnímu muzeu v Prahe, je možné považovať určite za veľký úspech. Na základe týchto dokumentov vznikali a zanikali štáty, milióny obyvateľov sa v jednej chvíli stali obyvateľmi iných štátov, a žiaľ na niektorých mali aj fatálne dôsledky. Výstava o dejinách Československa bude určite obohatením a návštevník môže na vlastné oči vidieť dokumenty, o ktorých sa tak často hovorí. Treba však povedať, že tento múzejný úspech by nebol možný bez pomoci, ochoty a podpory, a aj lobingu našich partnerov na Slovensku, v Čechách, vo Francúzsku, v Nemecku a v USA. Naozaj im všetkým úprimne ďakujeme." dodáva Branislav Panis, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea.

Zo Spojených štátov amerických, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzska budú zapožičané tieto dokumenty, ktoré sa vystavia za mimoriadnych bezpečnostných opatrení:

Pittsburská dohoda
Dohoda, ktorú 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národního sdružení a Svazu českých katolíků s Tomášom G. Masarykom, ktorý text dohody pri svojej návšteve USA sformuloval. Základom dohody bol súhlas vyššie spomenutých strán so spojením Čechov a Slovákov v budúcom spoločnom štáte. V rámci dohody malo mať Slovensko samostatnú štátnu správu, parlament a súdnictvo. Ide o kľúčový dokument pre vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Zapožičal: Senator John Heinz History Center, Pittsburgh, USA

Ratifikačné protokoly z Versailles, Saint-Germain a Trianonu
Tri exempláre protokolov versailleského systému, ktorými zástupcovia Československa prijímajú ich výsledky. Každý z ratifikačných protokolov obsahuje výsledok dohôd s porazenými štátmi, tzn. s Nemeckom (Versailles), Rakúskom (Saint-Germain) a Maďarskom (Trianon), ktoré svojím podpisom ratifikujú T. G. Masaryk a E. Beneš 10. novembra 1919, resp. 19. marca 1921.
Zapožičal: Francúzsky diplomatický archív, Paríž, Francúzsko

Mníchovská dohoda
Dohoda bola podpísaná 28. septembra 1938 v Mníchove medzi zástupcami Nemecka (A. Hitler), Talianska (B. Mussollini), Francúzska (E. Daladier) a Veľkej Británie (N. Chamberlain). Ich obsahom je dohoda týchto mocností o odstúpení pohraničných území Československa Nemecku. Vo svojich dodatkoch diktuje Československu i odstúpenie časti územia v Poľsku a Maďarsku. Československo nebolo na rokovanie, ani uzatvorenie tejto dohody prizvané.
Zapožičal: Politický archív Ministerstva zahraničných vecí, Berlín, SRN

Viedenská arbitráž
Mníchovská dohoda viedla k Viedenskej arbitráži. Výsledok jednania o maďarsko-československej hranici, ktoré prebiehalo do 2. novembra 1938 vo viedenskom Belvederi. Protokol podpísali zástupcovia Nemecka, Talianska, Maďarska a Československa. Československo muselo odstúpiť značné územia južného a východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku.
Zapožičal: Politický archív Ministerstva zahraničných vecí, Berlín, SRN

Protokol Hácha – Hitler
Originál dokumentu podpísaného v Berlíne 15. marca 1939. Na jeho základe prezident Československa (E. Hácha) a minister zahraničia (F. Chvalkovský) dávajú osud územia a obyvateľstva Čiech a Moravy pod ochranu Nemeckej ríše a zabezpečujú, že okupácia českého územia prebehne bez odporu miestnych obyvateľov a armády. Za Nemecko protokol podpísal minister zahraničia J. von Ribbentrop. Prezident Hácha podpísal dokument až po dlhom a tvrdom nátlaku a vyhrážaniu sa zo strany Adolfa Hitlera a ďalších nacistických predstaviteľov. Niekoľko hodín potom nemecká armáda obsadila územie Čiech, Moravy a Sliezska. Emil Hácha sa večer 15. marca 1939 vrátil už do okupovanej Prahy, kde ho už na Pražskom Hrade očakával Adolf Hitler. 
Zapožičal: Politický archív Ministerstva zahraničných vecí, Berlín, Spolková republika Nemecko