Pamätník Ludwiga van Beethovena

Stála expozícia s názvom Život na zámku : Brunsvikovci a Chotekovci v Dolnej Krupej v 18. až 20. storočí

mapuje formou panelovej výstavy dôležité skutočnosti viažúce sa k životu a pôsobeniu majiteľov kaštieľa Dolná Krupá. Panelová expozícia vychádza v maximálnej miere z najnovšieho archívneho výskumu fondu Brunsvik-Chotek (2008), ktorý je uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.

 

Expozícia je rozčlenená do niekoľkých častí, ktoré pomenúvajú život a pôsobenie rodov Brunsvik a Chotek v Dolnej Krupej. Časť expozície sa hlbšie zaoberá problematikou rodového sídla: na dobových dokumentoch ukazuje prestavby kaštieľa, ako aj dokumenty o jeho vnútornom a vonkajšom vybavení. Podstatnú časť expozície zaberajú fotografie pamiatok súvisiacich s kaštieľskym parkom. Podobu krupanského parku významne formovali dvaja záhradní architekti Henrich Nebbien (1778-1841) a Anton Wynder. Korešpondencia medzi grófom Brunsvikom a architektom Nebbienom je mimoriadne rozsiahla, v listoch sa venuje umelec najmenším detailom a opisuje objednávateľovi svoje zámery, ako vytvoriť z krupanského parku významný areál z hľadiska dendrologického, technického ale i umeleckého a duchovného. Mimoriadne starostlivo tvorcovia a majitelia parku vyberali a evidovali aj všetky dreviny a okrasné rastliny, ktoré v areáli zasadili, ako vidno z vystavených fotografií historických záznamov z rokov 1805 a 1806.

 

Ucelenou časťou expozície je dokumentovanie spoločenského a kultúrneho života v kaštieli v Dolnej Krupej. Návštevník sa dozvie o existencii známej zbierky obrazov a umeleckých predmetov. Veľký záujem a patričnú úctu prechovávali Brunsvikovci voči knihám a iným tlačovinám. Zdrojom informácií o ich intelektuálnom živote sú zachované zoznamy kníh a rôzne osobné dokumenty (diplomy, vysvedčenia, vyznamenania). Kultúrny život na panstve dokladajú mnohé písomné pramene, napríklad plán dnes neexistujúcej divadelnej budovy, ktorá mala veľmi netradičnú architektonickú dispozíciu. Jej význam podčiarkuje aj skutočnosť, že nie všetky šľachtické rezidencie v strednej Európe disponovali samostatnou divadelnou budovou, hoci divadelné produkcie boli v tom čase veľmi obľúbené. K zaujímavým príkladom vystavenej korešpondencie patrí napríklad list Henriety Brunsvikovej otcovi Jozefovi Brunsvikovi, adresovaný z Budína 23. októbra 1812. List má pre dejiny panstva Dolná Krupá mimoriadnu informačnú hodnotu, keďže v ňom Henrieta spomína divadelné predstavenie, ktoré videla v Budíne, a píše, že rovnaký titul videla predtým aj v divadielku v Dolnej Krupej.

 

Samostatnú kapitolu venovali tvorcovia expozície hudobnému životu, ktorý je dokumentovaný na príkladoch notového materiálu a dobovej korešpondencie. V pomerne rozsiahlom fonde rodu Brunsvik sa zachovalo len niekoľko kusov notovín, na základe ktorých nemožno bližšie špecifikovať rozsah a kvalitu hudobného života v Dolnej Krupej. Pozostalosť obsahuje takmer výlučne skladby pre malé komorné zoskupenia v rôznom stupni kompletnosti od autorov ako Jan Křtitel Vaňhal (1739-1813), Ignaz Joseph Pleyel (1757-1831), Václav Himelpauer (?-1772), Giovanni Battista Viotti (1755-1824). Niektoré z notovín môže návštevník vidieť ako fotografie v expozícii. Cenným zdrojom informácií o spoločenskom živote v kaštieli v období rokov 1891 až 1914 je návštevná kniha, z ktorej má návštevník možnosť vidieť niekoľko fotografií. V knihe nájdeme známe aj menej známe mená návštevníkov, najmä potomkov šľachtických rodín, ako napríklad Odescalchi-Erdödy, Lorant Odescalchi, Zichy, Pálffy, Blanche Béla, Marie und Jaromir Batznovsky, Jacqueline Pálffy, Károlyne Esterházy, Domonkos Széchenyi, Anka Taxis-Batthyány, Károly Esterházy, gróf Rudolphus Erdödy, Luisa Erdödy, Mathilde Pálffy, Gyula Zichy. Obdobie, dokumentované návštevnou knihou, je predovšetkým obdobím poľovačiek, ktoré obľuboval vtedajší pán kaštieľa Rudolf II. Chotek. Dokumentuje to aj fotodokumentácia pôvodnej výzdoby miestností kaštieľa s loveckými trofejami.