(MP3, 2,0 MB)

Vypočujte si výklad kurátora 
Rastislav Filo
SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

Foto: Matej Kautman

Významnou úlohou muzeálnych predmetov a zbierok je názorné dokumentovanie a prezentovanie histórie. Mnoho, najmä mladých návštevníkov, tak dostáva prekvapivý obraz o živote v „dávnych" časoch, tak veľmi podobnom ich dnešnému. Pozoruhodným dôkazom fungovania medzinárodného obchodu a nadnárodných spoločností je nemecká rodinná firma Stollwerck.

Spoločnosť založil v roku 1839 v Kolíne nad Rýnom miestny cukrársky majster Franz Stollwerck (1815 – 1876) ako závod na výrobu cukríkov proti kašľu, čokolády, marcipánu a perníkov. V roku 1871 sa premenovala na Gebrüder Stollwerck, keď firmu prevzalo jeho päť synov a pozdvihli ju na úroveň medzinárodného koncernu. Zriadili mnohé pobočky, napr. v Brémach, Frankfurte, Lipsku, Mníchove, ale aj vo Viedni, Budapešti, Amsterdame či Bruseli. Postavili fabriky v Berlíne, Londýne, New Yorku a v roku 1896 vo vtedajšom Prešporku, dnešnej Bratislave.

Bratislava mala v tom čase v Rakúsko-Uhorsku výhodnú polohu. Rozhodujúca bola aj nízka cena pozemkov, lacná pracovná sila, ako aj možnosť vyhnúť sa dovoznému clu, ktoré v tom čase platilo pre cukrovinky. Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu Bratov Stollwerckových bola vybudovaná na dnešnej Račianskej ceste, kde stojí dodnes. Kvalitné, a tým pomerne drahé výrobky nenašli v chudobnom Uhorsku dostatočný odbyt. Firma preto prispôsobila výrobu a na trh uviedla nové, cenovo prístupnejšie druhy čokolád a cukríkov, postupne i práškového kakaa, fondánovej čokolády či kandizovaného ovocia. Symbolom firmy sa stali mliečne karamelové cukríky, nazývané „štolverky". 

 

Múzeum kultúry karpatských Nemcov má vo svojom zbierkovom fonde predmety so vzťahom k firme Stollwerck, ako sú krabičky na cukríky, nádoby na kakao i rôzne firemné tlačivá. Medzi nimi aj krabička na čokoládové cukríky – bonboniéra Donaugold z tridsiatych rokov 20. storočia. Lepenková krabička má na vrchnej oddeliteľnej časti zobrazenú loď na Dunaji, plachetnicu typu karaka, v pozadí s dunajským nábrežím od Bratislavského hradu až po budovu vtedajšieho Krajinského úradu na dnešnej Gondovej ulici. Bočné strany obalu sú ornamentálne zdobené.