Pohár bol pôvodne súčasťou inventára kostrového hrobu, ktorý náhodne objavili robotníci v roku 1939 pri odoberaní materiálu na stavbu hrádze. Z hrobového inventára zachránili ešte ďalšie predmety rímskeho pôvodu: zlomky druhej sklenenej nádoby, menšie bronzové predmety a súbor bronzových nádob. Tvorili ho tri panvice, kanvica, naberačka, miska s rukoväťou a úlomky ďalšej misky. Hrob patril príslušníkovi germánskej elity, ktorá udržovala úzke styky s územím Rímskej ríše. Je datovaný do poslednej štvrtiny 1. storočia až prvej štvrtiny 2. storočia.

Sklenený štíhly pohár je vyrobený z bezfarebného a mierne dúhovaného skla, je posadený na nôžke diskovitého tvaru. Výzdobu tvorí kombinácia kanelúr, ktoré sa špirálovito vinú okolo pohára a kvapkovitých ozdôb vyrobených tou istou technikou. Rovnako ako podobné poháre tohto typu bol vyrobený vtláčaním širších žliabkov do primerane schladenej skloviny, keď bola ešte mäkká a tvárna. Až keď boli žliabky hotové, natavovaním sklenených nití po ich obvode vzniklo rebrovité lemovanie. Nádobu vyrobili v juhoitalských dielňach.



Predmet je súčasťou zbierkového fondu SNM – Archeologického múzea.