Autor textu: Pavol Trúsik, SNM – Múzeum SNR v Myjave 

V Múzeu Slovenských národných rád v Myjave môžete v týchto dňoch navštíviť prírodovednú výstavu Kamufláž. Čo má však príroda spoločné s históriou? Je toho naozaj dosť. A čo má kamufláž živočíchov spoločné so Slovenskými národnými radami? Aj na túto otázku existuje celkom vážna odpoveď. Napríklad rozprávanie o rakúsko-pruskej vojne. Napriek tomu, že táto časť dejín nie je súčasťou historického povedomia Slovákov – nemá priamy súvis s utváraním slovenského národa do podoby moderného politického národa v strede Európy. Patrí skôr ku kapitolám histórie, ktorých aktérmi boli väčšie celky, presahujúce hranice etník a národov. Aj v takýchto veľkých európskych pohyboch však Slováci zohrávali svoju úlohu, prípadne, ich dôsledky mohli mať na dejinný vývoj nášho národa zásadný vplyv. Poznať ich znamená lepšie preniknúť i do vlastných dejín. 

 
Bitka pri Hradci Králové
Zdroj

Rýchly proces 

Rýchlosť rakúsko-pruskej vojny bola znakom nezastaviteľného pruského vzostupu na európskej politickej scéne. Konkurenčná Rakúska monarchia (ktorej súčasťou bolo územie dnešného Slovenska) tento vývoj zachytila a v Nemeckom spolku presadila mobilizáciu vojsk proti Prusom (14. 6. 1866), ktorí následne vyhlásili spolok za zrušený. Tak sa začala tzv. vojna Nemcov proti Nemcom. Rozhodujúca bitka sa odohrala už 3. júla 1866 pri Hradci Králové. Bola to vôbec najväčšia bitka v Európe v druhej polovici 19. storočia. Dovedna v nej proti sebe stálo viac než 400 000 vojakov. Po víťaznom ťažení Prusov cisársko-kráľovská armáda smerovala k hlavnému mestu monarchie. Ich ústup viedol cez Moravu, Biele Karpaty, Záhorie a ďalšie západoslovenské regióny. Prechádzajúci vojaci (rakúski a následne pruskí) za sebou nechávali vyhladované obyvateľstvo, ktoré prišlo o zvieratá a po mrazivej jari chabé zásoby potravín. Vojaci (najmä pruskí) so sebou navyše priniesli choleru. Tá zasiahla niekoľko slovenských miest. Medzi nimi Skalicu, kde žil významný slovenský politik Viliam Paulíny-Tóth. Zákerná infekčná choroba napadla jeho manželku a dve deti, pričom syn Janko jej aj podľahol. 

 
Pruské vojsko na bojisku v bitke pri Hradci Králové - 1866
Zdroj

Posledný boj rakúsko-pruskej vojny sa odohral pri Bratislave 22. júla 1866. Stret armád nezastavila ani dohoda o prímerí, ktoré malo nadobudnúť platnosť o dvanástej hodine. Práve naopak, táto informácia vyprovokovala Prusov k ešte intenzívnejšiemu útoku. Od siedmej hodiny útočili na rakúske delostrelecké pozície v Dúbravke a Lamači. Cisársko-kráľovská armáda odrážala útoky, kým sa nepriateľovi nepodaril prienik na Kamzík. Rakúski vojaci v Lamači sa následne ocitli uprostred zvierajúcich sa kliešti pruskej ofenzívy. Na poludnie na bojisku zaviali biele zástavy. Preživší nepriatelia zložili zbrane a pustili sa do jedla, pitia a priateľských rozhovorov. Na bojiskách zostalo nehybne ležať asi 600 rakúskych a 100 pruských obetí. Štafetu konfliktu prevzala z rúk vojakov diplomacia so stúpajúcou hviezdou Ottom von Bismarckom. 

 
Otto von Bismarck 
Zdroj

Prehrou sa Habsburgovcom rozplynul sen o ovládaní veľkej nemeckej ríše a smútok nepochybne zavládol aj v hlavách čelných predstaviteľov slovenských emancipačných snáh. Tí, podobne ako pred 18 rokmi, stáli na strane Viedne, kým maďarskí nacionalisti si od porážky rakúskych vojsk sľubovali oslabenie monarchie a upravenie jej vnútorných vzťahov v prospech nezávislosti uhorskej politiky. Akýmsi dozvukom vojny bol dokonca pokus o povstanie proti monarchii, ktoré v trenčianskej stolici organizoval maďarský revolučný generál Klapka, stojaci na čele uhorskej légie sformovanej v pruskej armáde. 


Časopis Sokol, ktorý v Skalici vydával Viliam Paulíny-Tóth
Zdroj

Trojnásobná tragédia 

Rakúsko-pruská vojna ovplyvnila naše národné dejiny najmä v troch rovinách. V cisársko-kráľovskej armáde zomrelo asi 15 000 mužov – časť z nich mala slovenský pôvod. Ako sme už naznačili, záver krátkej vojny tragicky zasiahol slovenské územie, kde si cholera vyžiadala približne 42 000 životov. Zároveň sa v oslabenej rakúskej monarchii už koncom roka 1866 začali črtať plány rakúsko-uhorského vyrovnania, ktoré sa stali realitou o rok neskôr. Slováci sa dostávajú pod silnejúci maďarizačný tlak. Zanikne Matica slovenská i prvé slovenské gymnázia, začne sa hon na panslávov a násilný pokus o asimiláciu nášho národa. Eskalácia maďarského nacionalizmu potrvá až do svetovej vojny. Jej rozuzlene však bude pre Slovákov znamenať už celkom novú, oveľa radostnejšiu, perspektívu.  

 
Pamätník bojov na Kamzíku
Foto: autor 

 
Pamätník bojov pri Lamači
Zdroj


Živé ukážky bojov pri Lamači
Zdroj

Poučenie od žiab 

V roku 1866 by len málokto predpovedal, že pruská armáda bude vo vojne úspešnejšia, o rýchlosti a jednoznačnom priebehu konfliktu ani nehovoriac. Medzi hlavné príčiny ich ťaženia patrili moderné strelné zbrane, takzvané „ihlovky", ktoré boli 2 – 3 krát rýchlejšie ako rakúske „predovky" typu Lorenz. Dôležitým faktorom boli aj uniformy. Rakúski „bielokabátnici" na rozdiel od pruských „modrokabátnikov" doslova svietili v lesnom teréne, aký bol aj na Kamzíku či v Lamači. Popri taktickej vyspelosti Prusov aj táto skutočnosť prispela k nepomeru obetí na oboch stranách. 

 
Interaktívna stena, fotografia z výstavy Kamufláž
Foto: autor

Vojnová kamufláž sa pritom používala už od roku 1850, keď sa anglickí vojaci v boji o Indiu obliekli do farby khaki. To, čo je pre zverské činy ľudí príznačné od 19. storočia, je pre samotné zvieratá v prírode celkom prirodzené. Predátory sa kamuflujú, aby boli viac nebezpečné. Ich potenciálne obete sa kamuflujú pre svoju bezpečnosť. Okrem splývajúcich farieb (kryptické sfarbenie) využívajú rozrušujúce vzory (somatolýzu) či princíp protitieňa. Aj tieto triky človek odpozoroval. Rozrušujúcim sfarbením maskuje napríklad nové modely aút. Tento spôsob kamuflovania objemu a tvaru predmetov sa tiež využil na maskovanie lodí počas 1. svetovej vojny. Princíp protitieňa (sfarbenia predmetov tmavšou farbou na vrchu a svetlejšou zospodu) bol zas využitý pri nemeckých lietadlách v období 2. svetovej vojny. Okrem toho poznáme ešte zvukovú kamufláž, sluchovú kamufláž alebo mimézu, ktorá je zo všetkých spôsobov najdokonalejšia. Viac o kamufláži sa dozviete v Múzeu Slovenských národných rád v rámci výstavy, ktorá vám ukáže, čo inde len tak ľahko neuvidíte. 

 
Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) vo vojenských maskáčoch
Fotografia z výstavy Kamufláž, foto: autor 

 
Ukážky kamufláže založenej na princípe rozrušenia
Foto z výstavy Kamufláž, foto: autor


Ukážky kamufláže kryptickým sfarbením
Foto z výstavy Kamufláž, foto: autor

Keby sa rakúska armáda inšpirovala len obyčajnými žabami, ktoré vďaka svojmu sfarbeniu splývajú s okolitým prostredím, mohla mať možno menej prehraných bitiek a určite menej obetí. Príroda je aj dnes pre človeka bohatým zdrojom inšpirácií, avšak v súčasnosti už stojíme nielen pred otázkou, ako ju napodobniť, ale aj pred výzvou, ako ju zachovať. Držme si palce! 

Plagát k výstave Kamufláž
Video k téme: