Martina Muráňová: „História mi bola od detstva blízka, etnológia má zase širší záber."

Slovenské národné múzeum (SNM) nie je len vrcholnou štátnou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti na Slovensku, ktorej súčasťou je 18 špecializovaných múzeí po celom Slovensku. SNM je takisto značkou, ktorej veľkú časť svojho života zasvätilo množstvo profesijne aj ľudsky nesmierne inšpiratívnych osobností. Jednou z nich je aj Martina Muráňová, múzejný pedagóg v SNM – Historickom múzeu v Bratislave.

Pozíciu múzejného pedagóga si verejnosť často nesprávne zamieňa s pozíciami lektora či sprievodcu. Čo je vlastne úlohou múzejného pedagóga? Na čo sa vo svojej práci zameriava a prečo je v múzeu potrebný? 

Primárnou úlohou múzejného pedagóga je výchova a vzdelávanie. Ide o neformálne vzdelávanie, ktoré ponúka pridanú hodnotu k tomu formálnemu a inštitucionálnemu. Súčasný trend nielen na Slovensku je taký, že sa značná časť vzdelávania presúva zo školských zariadení práve do objektov múzeí, galérií, hradov či iných pamiatok, kde je možnosť kombinovať hovorené slovo s demonštrovaním na konkrétnom objekte. Taktiež je tu možnosť väčšej interaktivity a zapájania sa žiakov do výuky, čo vedie k lepšiemu zapamätaniu si učiva. Múzejná pedagogika sa zameriava primárne na žiakov a žiačky základných a stredných škôl, ale venuje sa aj iným vekovým kategóriám, ako sú materské školy, rodiny s deťmi, seniori, tiež špeciálnym skupinám, ako sú napríklad zdravotne znevýhodnení návštevníci. Múzejný pedagóg vytvára vzdelávacie programy, interaktívne pomôcky (hry, dotykové prvky) a didaktické pomôcky (pracovné listy, zošity, tlačení sprievodcovia po výstave) v nadväznosti na výstavnú a expozičnú činnosť múzea a zároveň programy s návštevníkmi realizuje. Musí mať veľkú dávku kreativity a musí vedieť zaujať. V SNM – Historickom múzeu, keďže sídlime v objekte Bratislavského hradu, sa zameriavame na vytváranie vzdelávacích programov súvisiacich s architektúrou a dejinami hradu a tiež s dejinami Slovenska a jednotlivými historickými obdobiami, témami alebo osobnosťami prezentovanými prostredníctvom expozície a dočasných výstav. Snažíme sa byť súčasťou vzdelávacieho procesu žiakov a študentov. Tento cieľ napĺňame hlavne vytváraním vzdelávacích programov, nadväzujúcich na školské učebné osnovy. Zároveň prostredníctvom realizovaných programov v expozícii a výstavách upriamujeme pozornosť návštevníkov na vystavené zbierkové predmety, ktoré tvoria esenciu múzea a jeho činnosti. Snažíme sa nielen prilákať návštevníkov do múzea, ale zároveň zbierkové predmety múzea prinášame k návštevníkovi prostredníctvom tlačených materiálov a publikácií. Okrem pracovných listov, zošitov alebo rodinných sprievodcov, je to napríklad aj edícia interaktívnych knižiek, ktoré nadväzujú na témy výstav a prezentujú vystavené zbierkové predmety interaktívnou formou. Ide o učebnicový formát knižiek, ktoré majú slúžiť ako doplnok k učebniciam dejepisu, geografie, občianskej náuky, literatúry a ďalším. Sú teda určené primárne žiačkam a žiakom základných, stredných škôl a gymnázií. Projekt tlačených interaktívnych knižiek posúva SNM –HM do ďalšej sféry spolupráce so školskými inštitúciami, ich pedagogičkami a pedagógmi, žiačkami a žiakmi. 

Myslím si, že vzdelávacia funkcia múzea je nesmerne dôležitá, pretože vzdelávanie a vedenie detí k láske k histórii, kultúre, prírode či reflektovaniu spoločenských problémov by sa nemalo podceňovať. Okrem rodičov sú to práve pedagógovia, ktorí sú zodpovední za formovanie ďalších generácií ľudí a teda za to, ako bude spoločnosť v budúcnosti vyzerať. Počet hodín dejepisu v školách je žalostne nízky, žiaci často nestíhajú v škole prebrať stanovené učivo, preto vidím vzdelávanie v SNM – Historickom múzeu v spolupráci so školami ako vhodnú alternatívu, kde žiaci v rámci jedného vzdelávacieho programu často absorbujú učivo z viacerých hodín i z viacerých predmetov naraz. 

Vyštudovali ste etnológiu, čo je veda o človeku, kultúre a o spoločnosti. Čím si Vás etnológia získala?

Pri výbere odboru vysokoškolského štúdia som stála pred ťažkou dilemou, či si zvoliť históriu alebo etnológiu. História mi bola od detstva blízka, etnológia mala zase širší záber. Na etnológii ma lákali tie iné stránky dejín, ako sú každodenné ľudské interakcie, spôsob života v rôznych spoločenstvách, štruktúra spoločenstiev, viera a jej praktizovanie, rituály, povery, mýty a celá ústna slovesnosť. Pôvodne ma zaujímali hlavne zaniknuté európske kultúry staroveku a raného stredoveku, ako napríklad antické Grécko, ale aj Kelti a Slovania. Neskôr som sa pri štúdiu začala viac zaujímať i o súčasné spoločenské problémy, ako je napríklad nerovné postavenie rôznych skupín v spoločnosti, konzumizmus, globalizácia či problematika identity a stereotypov. Štúdium etnológie a kultúrnej antropológie ma ovplyvnilo zásadným spôsobom. Vštepilo mi spôsob myslenia a nazerania na svet, lásku k ľudskej a kultúrnej rozmanitosti, ale i potrebu poukazovania na to, čo ľudí v rámci tejto rozmanitosti spája. Tým, že etnológia má taký široký záber, od prehistorických až po súčasné témy týkajúce sa života človeka v spoločenstve a v spoločnosti, opiera sa i o tézy ďalších vedných odborov, ako je história, archeológia, religionistika, sociológia alebo psychológia. Tento interdisciplinárny spôsob nazerania na témy som si osvojila a je pre mňa charakteristický. Okrem vlastného štúdia a písania prác ho uplatňujem i pri realizovaní vzdelávacích programoch, kde sa snažím o medzipredmetové učenie. Zaujímavou zhodou okolností je, že som sa zamestnala práve v Historickom múzeu, ktoré spravuje okrem historických zbierok i etnografické, numizmatické, archeologické a umelecko-historické zbierky a vystavuje mnoho ďalších, takže pri múzejno-pedagogickej práci prichádzam neustále do kontaktu s viacerými odbormi a moja práca má teda i z tohto hľadiska interdisciplinárny charakter. Tomu sa, samozrejme, veľmi teším, pretože to obohacuje moje vlastné poznanie a nadšenie z tohto poznania sa snažím odovzdať i návštevníkom. 

Ako múzejný pedagóg spolupracujete intenzívne s pedagógmi zo škôl, a tak pomáhate edukovať mladú generáciu. Majú mladí záujem o históriu?

V každej školskej skupine sa nájdu takí, ktorých daná téma zaujíma viac a takí, ktorých nezaujíma vôbec. Pri vzbudení záujmu o históriu je dôležitá i úloha pedagóga. Pedagóg či už školský alebo múzejný, musí vedieť žiakov nadchnúť, z dlhodobého hľadiska zaujať a motivovať. Z celkového pohľadu však myslím, že v súčasnosti záujem o štúdium humanitných odborov klesá, čo však môže byť spôsobené nedostatkom pracovných príležitostí v tejto oblasti alebo nedostatočným ohodnotením takýchto pracovníkov. Tiež to môže byť spojené tým, aký dôraz sa kladie v primárnom vzdelávaní na konkrétne odbory. Ak má žiak do týždňa jednu alebo dve hodiny dejepisu, často nestíha fakty a súvislosti vôbec pochopiť, nieto si ešte vybudovať vzťah k danému predmetu.

Momentálne dokončujete edukačnú knihu k Trianonu. Môžete nám priblížiť, ako ste pristupovali k tejto nesmierne ťažkej téme a v čom bude táto nová kniha prelomová?

Áno, dokončujem interaktívnu knižku Rozhovory o Trianone, ktorá je určená primárne pre žiakov a žiačky 9. ročníkov ZŠ a študentov gymnázií. Ide o doplnok k učebnici dejepisu a predstavuje akúsi nadstavbu či pridanú hodnotu. Knižka nemá nahradiť učebnicu a sledované obdobie v nej kvôli rozsahu nie je vyčerpávajúco spracované. K výberu tém nachádzajúcich sa v knižke som pristupovala selektívne, z hľadiska cieľov, ktoré som v knižke chcela naplniť. V prvom rade mi išlo o toleranciu a zbližovanie národov a národností. Ako píšete, táto téma je nesmierne ťažká, preto som sa k nej snažila pristupovať čo najcitlivejšie. Uvedomujem si, že téma stále vzbudzuje vášne na slovenskej aj maďarskej strane. Veľa Maďarov vníma Trianon dodnes ako krivdu a poníženie. Veľa Slovákov vníma zase vznik Československa, ktorému Trianonská zmluva potvrdila južnú hranicu s Maďarskom, ako spravodlivý vývoj a zadosťučinenie za predchádzajúce príkoria. Snaha o revíziu Trianonu z maďarskej strany zase spôsobila v mnohých Slovákoch strach, nedôveru a nepriateľský postoj. Jednoducho každý to vníma zo svojho pohľadu a ťažko dôjsť k určitej zhode. Kdesi uprostred v týchto napätých stredoeurópskych národných vzťahoch sa nachádza maďarská minorita žijúca na Slovensku. Trianon je vlastne hlavne o nich. Títo Maďari sa ocitli za hranicami svojho materského národa, stali sa súčasťou Československa a ich potomkovia sú súčasťou Slovenska. Sú rovnakými plnohodnotnými občanmi Slovenskej republiky ako Slováci a občania ďalších národností, ktoré na Slovensku žijú a ktoré sú si navzájom krajanmi a spoluobčanmi. V knižke sa snažím poukázať na spojitosti medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na Slovensku. Cieľom je nielen popísať historické udalosti sledovaného obdobia, ale tiež snaha o výchovu detí k väčšej empatii, spolupatričnosti a tolerancii. Mojím zámerom je tiež, aby knižku mohli používať tak slovenské, ako aj maďarské deti žijúce na Slovensku. Popisujem teda udalosti podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ale aj predchádzajúce obdobie a udalosti po Trianone z obidvoch strán, z pohľadu Slovákov aj Maďarov. Interaktívna knižka nadväzuje na aktuálnu výstavu SNM – Historického múzea Trianon, zrod novej hranice, prezentuje zbierkové predmety, ktoré majú návštevníci možnosť vidieť na tejto výstave a korešponduje s ideou výstavy. K téme som pristupovala opäť interdisciplinárne, pričom okrem odbornej literatúry som sa opierala i o rady a konzultácie s viacerými odborníkmi z oblasti histórie, etnológie i pedagogiky, za čo im patrí moja veľká vďaka. 

Neviem, či by som označila knižku za prelomovú, každopádne jej prínos vidím v snahe o narúšanie stereotypného vnímania, stigmatizácie, či predsudkov voči iným národom a národnostiam, na čo poukazujem práve na príklade slovensko-maďarských vzťahov. 

To, čo robí túto knižku inou a možno zaujímavejšou je spôsob, akým je napísaná. V knižke som použila dve fiktívne postavy, deda a vnuka, ktorí vedú medzi sebou rôzne rozhovory, pričom dedo vnukovi ťažké témy vysvetľuje hovorovým, ľahšie pochopiteľným štýlom. Myslím, že toto je cesta, ako vzbudiť u žiakov a žiačok záujem aj o ťažké témy a spôsob akým si fakty ľahšie zapamätajú.

Vo svojej práci robíte veľa aj pre to, aby sa do múzeí mohli dostávať a v nich vzdelávať aj zdravotne znevýhodnení ľudia. Prečo je to pre nich dôležité a čo ste v tomto smere zrealizovali práve v Historickom múzeu?

Pre zdravotne znevýhodnených ľudí je rovnako dôležité dostávať sa do múzeí ako pre akékoľvek iné skupiny ľudí. V prosociálnej spoločnosti by sme sa mali snažiť o odstraňovanie diskriminácie marginalizovaných skupín a o ich čo možno najlepšie začlenenie do spoločnosti. Preto je nutné zabezpečovať i zdravotne znevýhodneným ľuďom príležitosti na osobný rozvoj, na vzdelávanie, ale aj oddych či pôžitok. Nie všetky výstavy sú však pre určité typy zdravotného znevýhodnenia vhodné, preto by sa na takéto skupiny malo myslieť už pri realizácii výstav a expozícií. Ide napríklad o zabezpečenie bezbariérového vstupu a pohyb v interiéri výstavy, vhodné umiestnenie vitrín, vhodné osvetlenie a podobne.
V SNM – HM sa snažíme tieto zásady dodržiavať a už pri realizácii výstav a vzdelávacích programov dbáme na ich dostupnosť aj týmto skupinám návštevníkov. Napríklad v rámci expozície Dejiny Slovenska spočíva sprístupňovanie zbierok zdravotne znevýhodneným návštevníkom konkrétne vo vytvorení interaktívnej línie, ktorá okrem iného obsahuje hmatové kópie zbierkových predmetov s popisom v Braillovom písme a hmatové vodiace prvky. Tieto pomáhajú sprístupniť výstavu nevidiacim a slabozrakým návštevníkom. V rámci expozície SNM – HM vytvorilo taktiež sériu videí, ktoré sprístupňujú časti expozície v audiovizuálnej forme, v posunkovej reči a sú doplnené titulkami. Videá upriamujú pozornosť na vybrané top exponáty a rozširujú informácie o nich. Okrem klasických škôl už niekoľko rokov spolupracujeme aj so školami so špeciálnymi potrebami, hlavne v Bratislavskom okrese. Žiaci a žiačky z týchto škôl k nám už pravidelne prichádzajú na vzdelávacie programy vytvorené špeciálne pre nich.

Už takmer rok prežívame nielen na Slovensku, ale aj vo svete pandémiu nového koronavírusu Covid-19. Pandémia výrazným spôsobom dopadla aj na fungovanie kultúrnych inštitúcií, vrátane múzeí. Neustále zažívame väčšie či menšie lockdowny. Čo robí odborný pracovník múzea v čase, keď sú jeho dvere zatvorené? 

Keď je múzeum zatvorené, múzejný pedagóg má viac času študovať, tvoriť a písať. Za normálneho fungovania Historického múzea zažívame v niektorých mesiacoch veľké nápory školských skupín, ktoré majú záujem o ponúkané vzdelávacie programy, preto častokrát na inú činnosť nezostáva veľa času. Okrem publikovania sa snažíme byť momentálne stále aktívni v online verzii – na sociálnych sieťach a YouTube kanáli, kde ponúkame návštevníkom virtuálne prehliadky, krátke videá, príspevky na rôzne témy, materiály na stiahnutie pre školy, či „ochutnávky" z našich zbierok. Taktiež pracujeme (podľa aktuálnych možností) na sprístupnení interaktívnej línie pre deti v expozícii Dejiny Slovenska, aktuálne v časti Stredovek. Ide o interaktívne dotykové stanovištia, ktoré približujú vybrané témy zo stredovekých dejín Slovenska, vhodné pre detského i zdravotne znevýhodneného návštevníka. Samozrejme sa pripravujeme na verím že stále bližšiu dobu, kedy sa múzeá opäť otvoria a školské skupiny budú mať záujem dobehnúť zameškané učivo z dejepisu práve v našom múzeu. Preto pripravujem napríklad vzdelávací program k novej výstave Trianon, zrod novej hranice, ktorú budú mať návštevníci po otvorení múzea možnosť konečne uvidieť. 

Podľa Carla Gustava Junga, ak chce človek kráčať ďalej, musí najskôr prijať kríž na svojej ceste, musí prijať to, čo ho na jeho ceste postretlo. Prijali sme ako spoločnosť podľa vás túto pandemickú skúšku? Keď sa raz skončí, akí z nej vyjdeme? 

Prijatie alebo neprijatie tejto skúšky by som hlavne neglobalizovala na celú spoločnosť, pretože sa pandémia ľudí dotkla v rôznej miere a rôznym spôsobom teda k nej aj pristupujú. Určite táto otázka inak znie pre niekoho, kto prišiel v dôsledku pandémie o blízkeho človeka ako pre niekoho, kto by možno nebyť médií ani o víruse nevedel alebo pre toho, kto jej existenciu stále popiera. Spoločnosť sa skladá z vyše 7 miliárd článkov – teda ľudí a títo produkujú rôzne názory. Preto jednoznačná odpoveď na otázku neexistuje. 

To, ako sa ľudia počas pandémie správajú a akí z nej vyjdú, by si žiadalo niekoľko rôznych spoločenskovedných výskumov. Na túto krízu a jej dopad na ľudské správanie by sa dalo pozrieť z viacerých hľadísk. Takéto výskumy už určite prebiehajú, či už na pôde etnológie, sociológie a hlavne psychológie, no je to dlhodobá záležitosť. Sama som zvedavá, aké výsledky nám prinesú.