Maliar Jakub Venény


Text: Rastislav Filo, SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov
Foto: SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov

SNM – Múzeum kultúry karpatských Nemcov má vo svojich zbierkach výtvarného umenia práce mnohých umelcov, ktorí vo svojich dielach dokumentujú rôzne podoby života a kultúry karpatských Nemcov. 

Jedným z nich je aj Jakub Venény. Narodil sa 23. júla 1886 v Pravenci ako najstarší syn zo šiestich detí horára Jána Venényho (1852 – 1932) a jeho manželky Rozálie, rodenej Elischerovej (1863 – 1941). Jeho mladší brat Ľudovít Venény (1888, Čavoj – 1975, Kľačno) bol na Slovensku uznávaným priekopníkom šľachtenia pšenice a iných poľnohospodárskych plodín. Gymnázium absolvoval v rokoch 1901 – 1905 v Prievidzi, následne študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Prvé učiteľské miesto získal v Horných Šútovciach (dnes časť obce Šútovce). V auguste 1911 sa oženil s Máriou Pieringerovou (1890 – 1974), s ktorou mali deti Alžbetu a Otta. V tom istom roku boli mladomanželia preložení na ľudovú školu v obci Koš pri Prievidzi. V prvej svetovej vojne sa Jakub Venény dostal do ruského zajatia. V roku 1923 bol menovaný správcom nemeckej ľudovej školy v Kľačne. Po odchode na dôchodok sa v roku 1941 presťahoval do Nitrianskeho Pravna. Od roku 1944 žil v Trenčíne, kde 27. decembra 1967 zomrel. 

Jakub Venény bol autodidakt, ktorý svoj výtvarný talent dokázal využiť naplno. Jeho maliarsku tvorbu charakterizuje realistické spodobnenie skutočnosti so sklonom k podrobnému zachyteniu detailov. Jej ťažiskom boli krajinkárske kompozície, tematicky sa viažuce k miestu jeho pôsobiska. Na obrazoch, technikou akvarelu a olejomaľby, zobrazoval najmä prírodu a námety z dedinského života na hornej Nitre. Vytvoril mnoho záberov malého a stredného formátu s národopisnou tematikou, ktoré sú zároveň aj vzácnym historickým dokumentom o podobe Nitrianskeho Pravna, Kľačna a ďalších obcí tohto regiónu vtedajšej doby. Od polovice štyridsiatych rokov 20. storočia dominovala krajinomaľba tematicky spojená s Trenčínom a jeho okolím. 

Jeho maľba pomerne zavčasu nadobudla svoje charakteristické znaky. Už prvé obrazy mali živý svetelný kontrast a zmysel pre harmóniu farieb, na ktorú kládol veľký dôraz. Rešpektoval hru svetla a tieňa tak, aby vynikol celkový umelecký účinok diela. Často používal jasné pozadie a sýtu farebnosť, vzbudzujúcu dojem bezprostrednej zúčastnenosti, uvedomenia si zobrazujúceho priestoru a precítenia atmosféry. Vyjadrenia v akvareli používal jednak v spojení s ceruzkovou kresbou, ktorá mu vytvárala základnú architektúru predmetov na obraze, jednak voľne bez predkreslenia, ale vždy s dôrazom na pevnej a presnej charakteristike detailu. Disciplinovaný postup v práci s farbou, tak dával dielu znaky precíznosti, ba priam až pedantnosti. V krajine nehľadal konštruktívny tvar a farbu, ale predovšetkým city a atmosféru, ktorú vedel vyjadrovať pomerne lyricky ladenou farebnosťou. 



V jeho portrétnych prácach i vo figurálnych kompozíciách sa prejavila mimoriadna schopnosť vystihnúť tvar a výraz hlavy, ako aj celkový charakter zobrazovaných postáv. Pre celú tvorbu bol príznačný sympatický odstup a nadhľad od zobrazovanej témy, schopnosť jasnozrivo a dôsledne vystihnúť celkovú podstatu, či už išlo o krajinársku alebo figurálnu kompozíciu.

Jakub Venény bol od roku 1920 členom Spolku slovenských umelcov. Svoju tvorbu prezentoval na individuálnych výstavách v Prievidzi (1920, 1942), Trenčíne (1943, 1947) a Nitre (1944). Zúčastnil sa aj III. kolektívnej výstavy Spolku slovenských umelcov v roku 1921 Martine.