Stanovisko SNM k článkom Jany Rojkovej, uverejneným v denníku Nový čas dňa 27. 6. 2018

3. 7. 2018

Stanovisko SNM k článkom Jany Rojkovej, uverejneným v denníku Nový čas dňa 27. 6. 2018


Slovenské národné múzeum uvádza stanovisko k článkom redaktorky Jany Rojkovej, uverejneným v denníku Nový čas dňa 27. 6. 2018, pod názvom Potomkovia slávneho umelca Karola Plicku sú pobúrení: Ako mohli toto spraviť s jeho dielami?! a Županka: Kaštieľ exekútorovi nedáme! 

Múzeum Karola Plicku v Blatnici pri Martine vzniklo v roku 1988 ako zámer Slovenského národného múzea-Múzeí v Martine vybudovať múzeum na prezentáciu ľudovej kultúry a sústrediť tu zbierkový fond z oblasti fotografie a filmu. Spolu s múzeom sa začal budovať fond národopisnej fotografie, čím sa vytvorila špecializovaná kolekcia ikonického materiálu, okrem iného aj z etnografických fotografických umeleckých dokumentov Karola Plicku a ďalších významných fotografov. Stála expozícia Múzea Karola Plicku, ktoré sa stalo súčasťou SNM-Múzeí v Martine, bola inštalovaná v priestoroch barokovo-klasicistickej kúrie v Blatnici z polovice 18. storočia, pôvodne majetku rodiny Prónaiovcov. Reprezentatívny výber z Plickovej tvorby rozdelený na 5 tematických častí bol v múzeu vystavený približne na ploche 180 m2 . Expozíciu dopĺňal autentický materiál – napr. Plickove technické vybavenie (fotografické prístroje, kamery), korešpondencia, ocenenia, medaily a knižné publikácie. 

Prevozy a sústreďovanie Plickovho diela začali ešte za života majstra (prvý prevoz sa realizoval v roku 1986) a pokračovali po jeho smrti s pochopením dedičov. Všetky materiály z Plickovej pozostalosti sa od začiatku sústredili v hlavnej budove SNM v Martine, kde sú doteraz uložené v depozitári a spravované v zmysle Zákona č. 206/2009 Z. z. V drevených truhliciach – ako píše autorka článkov – sa zbierky nikdy nenachádzali. V expozícii múzea v Blatnici boli z pozostalosti K. Plicku vystavené len trojrozmerné predmety (skriňa, komoda, luster, busta, časť zbierky z fototechniky, filmová kamera a knižné publikácie). Fotografie a fotografické zväčšeniny vystavené v expozícii boli kópie. Originály (negatívy, pozitívy, diapozitívy, pohľadnice) sa nevystavovali a boli a sú uložené v depozitári v hlavnej budove SNM v Martine. Autorka článkov spomína plánovaný prevoz zbierok do SNM v Bratislave. Pozostalosť K. Plicku nebola nikdy v Bratislave uložená, ani sa tam s jej uložením do budúcna neráta. Dezinformácia vznikla pravdepodobne v súvislosti s pripravovanou výstavou SNM-Múzeí v Martine s názvom Karol Plicka. Obraz a pieseň, ktorá bude pre verejnosť sprístupnená v júli 2018 v sídelnej budove SNM v Bratislave a bude prezentovať malú časť zbierok z pozostalosti Karola Plicku. 

Všetky zbierkové predmety, ktoré sa nachádzali v expozícii múzea Karola Plicku v Blatnici boli včas (ešte v roku 2015) prevezené do hlavnej budovy SNM v Martine, aby sa zabránilo napadnutiu drevokaznou hubou, ktorá sa v objekte kúrie v Blatnici objavila. Predmety boli riadne ošetrené a uložené v depozitárnych priestoroch SNM v Martine. Kúria v Blatnici neskončila v rukách exekútorov, ako sa domnieva redaktorka Rojková, ale je naďalej v správe Slovenského národného múzea. 

Rodina Karola Plicku – jeho dvaja synovia Ivan a Vladimír boli priebežne informovaní o stave objektu aj zbierok. Syn Ivan žije v Prahe, Vladimír vo februári 2018 zomrel. O existencii syna Jána, ktorého cituje Jana Rojková v článkoch, nemá SNM ani rodina Karola Plicku žiadnu vedomosť. 

Dielo majstra Plicku je súčasťou zbierkového fondu Slovenského národného múzea-Múzeí v Martine. Momentálne nie je nijako ohrozené, ani mu ohrozenie nehrozí. Realizácia stálej expozície venovanej Karolovi Plickovi súvisí s prípravou novej expozície v hlavnej budove Slovenského národného múzea v Martine. 


Mediálni partneri SNM: