Historické múzeum

Výstava o zásadných zmenách na mape Európy, ktoré sa udiali dňa 4. júna 1920 po podpísaní mierovej zmluvy na zámku Veľký Trianon vo francúzskom Versailles. Autori výstavy: Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica, Lenka Lubušká. 

Dňa 4. júna 2020 uplynulo 100 rokov od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá zásadným spôsobom zmenila politickú i etnickú mapu strednej Európy. 

Jej prijímanie je dodnes kontroverznou a častokrát traumatizujúcou témou pre dedičov versaillského mierového systému, ktorého bola Trianonská zmluva súčasťou.

Novootvorenú výstavu o Trianone sa autori z radov kurátorov SNM - Historického múzea rozhodli poňať nielen ako pripomienku tohto výročia, ale najmä ako príspevok k zdokumentovaniu zložitého procesu rozpadu historického Uhorska, k začleňovaniu Slovenska do nového československého štátu a k otázke formovania novej štátnej identity. Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované aj pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali.

Úvodná časť výstavy vovádza do deja udalosťami spojenými so zánikom stáročnej dunajskej monarchie a vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov na sklonku októbra 1918. V nasledujúcej časti sa návštevníkom na základe sprievodných textov a bohatého obrazového, numizmatického a archívneho materiálu približuje proces postupného administratívneho, ale aj hospodárskeho začleňovania oslobodených častí územia Slovenska pod autoritu československého štátu - a to najmä prostredníctvom Československej dočasnej vlády na Slovensku so sídlom v Skalici a Úradu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Žiline, následne od februára 1919 v Bratislave. 

Samotný akt vyhlásenia Československej republiky z praktického hľadiska ešte nezaručoval jej existenciu. Popri prevzatí štátnej administratívy bolo potrebné i vojensky ovládnuť územie Slovenska, ktoré bolo v polovici novembra 1918 takmer celé obsadené maďarskou armádou. Obsahovým jadrom výstavy je okruh venovaný vojenským operáciám a diplomatickému zápasu o južnú hranicu medzi Československom a Maďarskom na pozadí prebiehajúcej mierovej konferencie v Paríži. Komplikovaný zrod novej hranice približuje prezentácia vzácneho kartografického materiálu z fondov Slovenského národného archívu, s ktorým pracovala československá delegácia na mierovej konferencii v Paríži. 

Na pozadí scénickej inštalácie imitujúcej interiér zámku Veľký Trianon vo Versailles sa odvíja téma mierových rokovaní víťazných mocností prvej svetovej vojny, ktoré trvalo pretvorili dovtedajšiu politickú mapu Európy. Československá delegácia sa na mierových rokovaniach v Paríži zúčastňovala od januára 1919. Podpísanie mierových zmlúv s Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom malo zadefinovať hranice nového štátu, ktorého súčasťou malo byť aj Slovensko a Podkarpatská Rus.

Definitívna hranica medzi Československom a Maďarskom bola stanovená mierovou konferenciou 12. júna 1919. Po viacerých diplomatických prieťahoch a rokovaniach sa maďarská vláda v máji 1920 rozhodla zmluvu podpísať, k čomu prišlo 4. júna 1920.

Piaty tematický okruh výstavy sa venuje otázke prouhorskej iredenty a odporu voči začleňovaniu Slovenska do Československej republiky.

Vznik Československa síce väčšina slovenského obyvateľstva akceptovala, no nie všetci predstavitelia slovenského národného hnutia sa stotožnili s ideou pripojenia Slovenska k českým krajinám. Odstredivé tendencie voči ČSR sa prejavovali najmä v činnosti prouhorsky orientovaných politikov na východnom Slovensku, ktoré bolo etnicky najpestrejšie a kde bol vplyv slovenského národného hnutia najslabší. Táto ideovo precízne vystavaná záverečná časť výstavy sa ponára aj do náročnej problematiky kontinuity historickej pamäte, jej pretvárania sa v podmienkach budovania ideológie nového štátu. V praxi sa to prejavilo premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazov na údajné česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi, posilnením úcty k sv. Václavovi na Slovensku, ktorá mala eliminovať na Slovensku hlboko zakorenenú úctu k sv. Štefanovi kráľovi. Symbolickým skoncovaním s uhorským dedičstvom malo byť odstránenie mileniálnych pomníkov na Devíne a v Nitre na Zobore, ako aj súsošia kráľovnej Márie Terézie v Bratislave, čo na výstave dokumentujú aj autentické dobové fotografie. Prostredníctvom bohatého výberu súdobej tlače a literatúry prináša výstava v závere pohľad na reflexiu 10. výročia vzniku ČSR, resp. podpísania Trianonskej zmluvy. 

Autori pripravujú aj tlačeného sprievodcu výstavou v slovenskej a anglickej verzii. V nadväznosti na edíciu interaktívnych knižiek SNM - Historického múzea sa v januári 2021 pripravuje vydanie publikácie k téme Trianonu primárne pre cieľovú skupinu žiakov 9. ročníka ZŠ.

Autori výstavy: Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica, Lenka Lubušká

Odborné informácie k článku za autorský team poskytol Martin Besedič