Hudba Adventu a Vianoc v Zbierke hudobnín uršulínskeho kláštora v Bratislave

Hudobný repertoár zbierky uršulínskeho kláštora v Bratislave (MUS VII) bol viazaný na chrámový život a liturgickú predvádzaciu prax. Obsah ročného liturgického cyklu a charakter rímsko-katolíckej liturgie pred II. vatikánskym koncilom tvorili dva sviatkové kruhy: menší kruh sa vyvinul okolo Vianoc a väčší okolo Veľkej noci. Každý kruh mal rovnakú štruktúru, ktorú tvorila doba prípravná a doba sviatková. Prípravným obdobím vianočného kruhu bolo obdobie adventu. Termín adventus (lat.), t.j. príchod, predstavuje čas očakávania narodenia Ježiša Krista. Charakteristickým prejavom tohto obdobia boli včasné ranné bohoslužby sprevádzané úvodným introitom Rorate caeli, z čoho pochádzalo aj všeobecné označenie „roráty“. Sviatková doba Vianoc začínala slávnosťou Missa in nocte (tzv. anjelská omša). Prvé ranné slávenie nieslo názov Missa in aurora (tzv. pastierska omša) a neskoršie Missa in die (omša zo dňa).

Prítomnosť dobových anotácií týkajúcich sa zaraďovania diel v období adventu a Vianoc je dôkazom druhovo i skladateľsky rozmanitého hudobného repertoáru. Poznámky k ich predvedeniu najčastejšie pochádzajú z pera uršulínskej hudobníčky M. Stanislavy von Seidlovej OSU (1752 – 1837), ktorá nimi opatrovala hudobniny v čase pôsobenia vo funkcii organistky a regenschori kláštora (1752 – 1837). Na rozpisovaní skladieb a budovaní hudobného materiálu týchto liturgických období sa z radov kopistov podieľali Joseph Wondraczek, Július Happirk, Franz Xaver Tost, Karl Tranta, Farka (bez udania krstného mena), Václav (Wenceslau) Chládek, Johann Grünn, Melchior Joseph Schappler a ďalší, bližšie neurčení odpisovači. V najstaršej zachovanej vrstve hudobného materiálu (koniec 1. pol. 18. st. – 1. pol. 19.st.) prevažovali skladby viedensko-rakúskeho, domáceho, českého a nemeckého tvorivého okruhu. Druhovo frekventované boli antifóny (Alma Redemptoris Mater), motetá, hymny (Ave maris stella), nešpory, offertóriá a omše. V adventnom repertoári bola okrem introitu Rorate caeli početnejšie zastúpená aj tvorba árií. V mladšom období (2. pol. 19. storočia) sa v čase adventu a Vianoc s obľubou uvádzali skladby rakúskych a českých autorov a vo väčšej miere zneli omše, graduále, offertória a litánie (loretánske). Z viedenských a rakúskych skladateľov boli svojimi kompozíciami zastúpení Johann Nepomuk Boog, Johann Georg Albrechtsberger, Leopold Hofmann, Johann Franz Volkert a Franz Seraph Hölzl. Medzi autormi z územia Čiech nachádzame tvorbu Františka Xavera Brixiho, Jana Jakuba Rybu a Pokorného (pravdepodobne totožného s brnenským skladateľom Gotthardom Johannom Pokorným). V domácom okruhu figurujú P. Gaudentius Dettelbach OFM, Franz Xaver Tost a istý Melchior Joseph Schappler, ktorý, ako sa zdá, bol aj kompozične činný. Okrem nemeckého skladateľa Johanna Antona Kobricha sa medzi menami objavuje aj taliansky skladateľ Rinaldo di Capua a bližšie neurčený Václava Schechta. Napriek informáciám v národných a medzinárodných databázach hudobných prameňov zostáva aj naďalej niekoľko diel z tejto skupiny anonymných.

V okruhu skladieb domácich skladateľov, ktorých diela zneli u uršulínok v čase adventu a Vianoc sa v zbierke nachádza aj pastorálne dueto Bone Jesule bratislavského skladateľa a hudobníka Franza Xavera TOSTA (1754-1829). Autograf diela je uložený v depozitári Hudobného múzea SNM pod signatúrou MUS VII 189. Dielo po prvýkrát zaznelo v kostole bratislavských uršulínok na sviatok sv. Jána evanjelistu, 27. decembra 1819. Vlastnoručný záznam autora vpísaný na titulnom liste je adresovaný už spomínanej hudobníčke a regenschori kláštora, M. Stanislave von Seidlovej OSU (den 27-ten December 1819 als am Brauttag ist zum erstenmall gemacht worden zu Ehren der Mater Stanislai Regenschorin), ktorá sa mimoriadnym spôsobom pričinila o rozšírenie hudobnej zbierky a prispievala do nej aj svojimi dielami. Obsadenie pastorálneho dueta a voc: | Canto Alto | Violino 1mo| Violino 2do| Flauti Due | Corni Due } ad libidum | Violone con Organo je charakteristickým obrazom uršulínskeho hudobného inštrumentára, zohľadňujúcim jeho vlastnú sebestačnosť. Ako je známe, jadro uršulínskeho hudobného spoločenstva tvorili žiačky školy (Schull-Kinder) a vzdelané chórové sestry (Chorfrauen), ktoré v spolupráci s prizvanými mestskými hudobníkmi, vypomáhajúcimi kláštoru pri slávnostných príležitostiach, prispievali k tamojšej dobrej hudobnej úrovni. V porovnaní s ostatnými Tostovými kompozíciami je skladba príkladom inštruktívnej hudobnej tvorby, o čom svedčí obtiažnosť partov, poloha vokálnych hlasov, prehľadnosť tónovej výstavby, ako aj motivická práca založená väčšmi na uvádzaní nového hudobného materiálu ako na jeho rozvoji. Zjednocujúce rytmické dianie (synchrónne vedenie hlasov, trojdobosť) s využitím intervalov tercie a sexty v spolupráci s textovou stránkou podčiarkujú pastorálny charakter tejto pôsobivej vianočnej kompozície. Vďaka Katedre muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bolo pastorálne duetto Bone Jesule prvýkrát publikované v rámci zväzku pramenno-kritickej notovej edície Musicalia Istropolitana 1 (2007, ed. L. Antalová), čo ho uviedlo aj do oblasti praktického interpretačného využitia.

Mgr. Lenka Antalová, PhD.

SNM - Hudobné múzeum