Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý Kameň

Expozícia rodu Balašovcov na hrade Modrý Kameň je súčasťou ponuky múzea všetkým, ktorí navštevujú túto národnú kultúrnu pamiatku. Je len stručným abstraktom z histórie rodu a najvýraznejších osobností priamo spojených s rodovým sídlom Balašovcov – hradom Modrý Kameň.

Významný a rozvetvený rod Balašovcov zanechal v dejinách Uhorska hlbokú stopu. Zastávali významné posty v blízkosti panovníkov, dosiahli významné úspechy na bojovom poli a zasiahli aj do vedy a literatúry. Nezostalo po nich žiadne sídlo so zachovaným pôvodným mobiliárom a umeleckými dielami. Balašovci odchádzali z dejiska dejín postupne a to aj stratou majetku, či vymretím rodových vetiev po meči. Malé mesto Modrý Kameň so vzácnym pamiatkovým areálom, ktorý po sebe zanechali „Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kameňa“, zachováva meno dedičných hradných pánov v pamäti svojich generácií už celé storočia. Hrad Modrý Kameň stojí na hradnom kopci nad mestečkom a vďaka tomu, že sa Balašovci rozhodli postaviť renesančno-barokový kaštieľ na čiastočne zachovanej časti pôvodného gotického hradu, stojí tu dodnes jedinečný historický objekt. Kaštieľ je stavebne spojený s torzálnou architektúrou, ktorá je vlastne historickou záhradou s neopakovateľným zážitkom vyhliadky do Juhoslovenskej kotliny a blízkych hraničných rovín Maďarska – súčasti historického Novohradu, odkiaľ sa k hradu približoval osudový nepriateľ – vojsko tureckého sultána Sulejmama I. a jeho následníkov. Pohnuté dejiny hradu vo vtedajšom Uhorsku však netvorili len Turci. Turbulencie v mocenských plánoch panovníkov, šľachty, kléru a iných vrstiev spoločnosti, nejednotnosť v postupe proti nepriateľovi a vlastné záujmy zásadne ovplyvnili osudy obranných pevností akými boli hrady. Modrý Kameň je jeden z mála hradov Balašovcov na Slovensku, ktorý sa zachoval až do súčasnosti v takej podobe, akú mu dali generácie jedného rodu, ktorý tu žil do 3. tretiny 19. storočia – viac ako 600 rokov.

Poslednou majiteľkou hradného panstva Modrý Kameň bola grófka Gabriela Almášiová. Hrad s pozemkami a majermi dostala v roku 1890 darom od svojho otca grófa Tibora Károliho. Obdobie jej vlastníctva do predaja hradu československému štátu v roku 1924 prezentuje záverečná časť expozície.

Expozícia venuje priestor aj významnému postaveniu mesta Modrý Kameň, ktoré bolo až do roku 1960 administratívnym, kultúrnym a spoločenským uzlom severného Novohradu. Priestory boli získané v roku 2016 vďaka realizácii projektu HraMoKa – Obnova barokových siení na hrade Modrý Kameň pre bábkové divadlo, regionálnu históriu, tvorivé dielne detí a mládeže, financovaného z grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry SR.