Múzeum Betliar

od 19. 7. 2023 do 10. 9. 2023

Výstavný projekt SELF slovenského umelca Mira Trubača (nar. 1986) je istým zúročením jeho doterajšej tvorby, v ktorej naratívnym spôsobom rozvíja figurálnu líniu  v súčasnom sochárstve aj vlastnú osobnú mytológiu - introspektívne ponorenie sa do seba samého (preto angl. SELF – sám, seba určujúci, o sebe). Trubač sa venuje  prevažne komornej figurálnej plastike so zameraním na svet  muža a jeho zákonitosti, zlyhaní a prešľapov, ktoré nedávajú jasnú odpoveď, ale navodzujú skôr pocit spochybnenia, či neistoty.

Projekt SELF, situovaný do priestoru rotundy (historickej knižnice) kaštieľa Betliar, je figurálnou inštaláciu a bol vytvorený špeciálne pre tento priestor. Trubač tu citlivo skladá plastickú mozaiku krehkých osobných výpovedi a intímnych „spovedi“ o svojom svete, sochárskom uvažovaní a rodinnom zázemí. Skulptúry naberajú podobu  vzťahových situácií, prezentovaných pomocou tela, telesnosti, alebo vybraného  fragmentu tela. Autor vytvára rad scén a dialógov, kde sa divák vstúpením do intímneho prostredia figúr stáva voayerom ľudských tragédií a vnútorných sklamaní, ktoré sa stávajú verejnými a otvárajú  rozličné úrovne sociálnych kontextov a ich stretov. Do rotundy prináša kolekciu 12 bielych mužských figúr Biely muž (2022-23), ktoré sú „autoportrétom“- sochárskou projekciou autorovho vnútorného a psychického prežívania (od antickej figúry Blaženosti, cez dolámaného Smoliara až po hybridný Endomorf). Symbolicky svojim počtom odkazujú na beh času, mesiacov, či 12 apoštolov. Samotná inštalácia je umocnená blankytnou modrou farbou na stenách rotundy, ktorá je v kontraste s tmavou kamennou dlažbou – figúry sa tak ocitajú medzi nebom a zemou. Panteón vlastného JA.

Osobitú kapitolu projektu Self predstavuje vstup súčasného sochárskeho jazyka do historického kontextu kaštieľa a muzeálnej expozície. Vzniká tu potrebné napätie a dialóg, ktorý spoluvytvára podivné panoptikum sôch na spôsob kabinetu kuriozít.  Nosnou je séria Nahý (2021-23), ktorá sa nachádza v tejto historickej knižnici  – tu ide o spojenie, kríženie ľudského tela a vtáka v podobe metafory „padnutého“ anjela a bizarného operenca v kráľovstve kníh, poznania a vzletu Dospievanie (2023). Druhú líniu, roztrúsenú po celom kaštieli, predstavujú  jednotlivé torzá, fragmenty mužského tela a jeho premeny v čase. Pri egyptskej múmii sa nachádza metaforicky vývoj človeka v sochárskej skratke  - 5 štylizovaných postáv na dlhej „kladine“ Ján dospievanie (2023). Na mohutnom stole sa zjavuje zástup, pätica komorných postáv, kde autor hybridne nahrádza končatiny, teda ruky za prsty, ktoré symbolicky odkazujú formou gesta na spoločensky akceptované správanie od Ukazováka (2017), až po Malíček (2019).  Pri vstupných zrkadlách na stĺpoch dominujú  hybridné podoby mužského tela Muž vo mne (2022) a Moriak (2023) a v orientálnej izbe na kruhovej miske sa „vznáša“ Budha (2023) – naružovelá kombinácia ženského a mužského tela – podobne ako muzeálny plameniak vedľa neho. Panenský zvyšok (2023)- monumentálny čierny fragment mužského tela v objatí na symbolickej guli sa nachádza v prednej časti parku a otvára celú expozíciu Self...

Diela vo svojom naratíve predstavujú „theatrum mundi“ laických všedných problémov. Figúry vystupujú ako aktéri bežných životných udalostí, upozorňujú na postavenie a úlohy muža v spoločnosti, ktorá je zmenená a pretváraná, pretože zažitý model muža „hrdinu“ - pána tvorstva, prioritne aktívneho jedinca už dávno neplatí. V prípade mužských štúdií sa „individualizmus“ posunul od heroického významu k významu neistoty, prehry či neúspechu. Rozvetvovanie tém mužských štúdií, krízy mužstva a autorít  nie je u nás príliš rozvinutá, a preto je cenný prezentovaný ucelený projekt Mira Trubača, ktorý rozvíja túto tematiku aj v historickej konfrontácii s betliarskym areálom...

 Miro Trubač (1986)

študoval v rokoch 2005 až 2011 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre socha, objekt, inštalácia v ateliéri prof. Jozef Jankovič (2006 – 2007) a prof. Patrika Kovačovského (2007 – 2011). V roku 2021 úspešne ukončil doktorandské štúdium v odbore výtvarné umenie pod vedením doc. Jána Hoffstädtera. V období rokov 2018 – 2021 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení ako odborný asistent. Od roku 2023 je riaditeľom Základnej umeleckej škole s výtvarným a literárno-dramatickým odborom v Trnave. V roku 2017 sa stal laureátom medzinárodnej ceny T.I.N.A. prize. V tom istom roku bol súčasťou výstavy Personal Structures open borders, ktorá je súčasťou sprievodných podujatí v rámci 57. Bienále umenia v Benátkach. Pripravil viacero sólových i samostatných výstav a je zastúpený v domácich aj zahraničných zbierkach. V súčasnosti je reprezentovaný A Pick Gallery v Turíne. Venuje sa prevažne soche so zameraním na komornú figurálnu plastiku. Žije a pracuje v Trnave.

Vladimír Beskid (1962)

Slovenský historik umenia a kurátor, ktorý sa dlhodobo sústreďuje na otázky moderného a súčasného umenia v stredoeurópskej oblasti. Žije a pracuje v Trnave. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (1986), odbor veda o výtvarnom umení. Od roku 1984 realizoval takmer sto výstavných projektov a kultúrnych aktivít doma aj v zahraničí (Berlín, Rím, Praha, Brno, Budapešť, Miskolc, Varšava, Wroclaw, Ľvov  a pod.). Pracoval v Tatranskej galérii v Poprade, Východoslovenskom múzeu v Košiciach a spoluzakladal Katedru výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU v Košiciach (1999). Bol producentom a dramaturgom piatich ročníkov festivalu zvukového a experimentálneho umenia Sound City Days Košice (2012-2022; spolu s P. Machajdíkom). V rokoch 2011 -2014 bol umeleckým riaditeľom medzinárodného projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Od roku 2019 je riaditeľom Galérie Jána Koniarka v Trnave.