Text a foto: Agáta Petrakovičová, SNM – MĽŠ – Múzeum slovenskej keramickej plastiky v Modre 

Traduje sa, že maľovaná keramika sa v Modre udomácnila v roku 1830, s prvým presídleným habánskym džbankárom Jozefom Kittom. Do uvedeného obdobia prevládala v Modre výroba hrnčiarskeho riadu. Sortiment hrnčiarskych výrobkov bol pomerne široký, zahŕňal misy, taniere, džbány, rajnice i rôzne druhy koláčových foriem. 



Modranské riady boli povestné svojou kvalitou a stali sa obľúbenými v Budapešti i vo Viedni. Kým do 19. storočia plnili výlučne úžitkovú funkciu, na prelome 19. a 20. storočia sa stali ozdobou nejednej kuchyne. Hrnčiari zdobili riady nenáročnými lístkami, vetvičkami, bodkami a oblúčikmi. Jednoduchá výzdoba sa vykonávala pozoruhodným nástrojom, prezývaným kukučka, alebo grgula. Nástroj si hrnčiari vyrábali z hliny. Šlo o dutú nádobku do ktorej maliar nalial farbu a pomocou husieho pierka ju nanášal na keramiku. Hrnčiari pomenovali nástroj podľa príslovečnému zvuku, ktorý v nádobke vydávala farba. Keramiku polievanú kukučkou vystriedala v 20. storočí pestro maľovaná keramika.