Autor textu: Erik Kližan, SNM – Múzeum Bojnice
Foto: SNM – Múzeum Bojnice

Návšteva hlavy štátu v ktoromkoľvek meste či obci zanechá spomienku, ktorá sa udržiava a traduje. Dnes už možno len niekoľko dní alebo mesiacov, no v minulosti sa informácie o kráľovských návštevách tradovali niekoľko storočí. Aj u nás, v Bojniciach. Väčšina z nich sa pretavila do legiend, z ktorých už iba ťažko vieme odlíšiť skutočnosť od fantázie. Takou bola i návšteva uhorského kráľa Bela IV. v roku 1272, keď utekal po prehratej bitke pred Tatármi. Vraj sa ukrýval aj v Bojniciach. Ale takáto povesť sa traduje snáď na každom hrade na Slovensku.

„Pán Váhu a Tatier" Matúš Čák, zvaný Trenčiansky, sa na svojich majetkoch správal ako faktický kráľ. Pred rokom 1297 sa násilím zmocnil bojnického hradu a mal tu svojho kastelána. Hoci hrad vzápätí musel vrátiť, v roku 1302 ho už dostal do vlastníctva legálnou cestou. Nemáme dôvod neveriť, že aj v Bojniciach sa Matúš Čák skutočne zdržiaval. Počas jednej z návštev, údajne v roku 1301 tu, na znak radosti, že pre neho nepriateľský uhorský panovnícky rod Arpádovcov vymrel, zasadil lipu. Strom rastie dodnes a je pomenovaný Lipa kráľa Mateja. 

 
Matúš Čák podľa Konráda Švestku (1903), Trenčianske múzeum 

S lipou je spojený skutočný kráľ, ktorý panoval v 15. storočí a v Bojniciach aj pobýval. Veď niekoľko listín Mateja Korvína (1458 – 1490) začínalo slovami: „Sub nostris dilectis tilliis Bojniciensibus" – Pod našimi obľúbenými lipami bojnickými. Už ťažko overiteľná je informácia, že pod lipami rád sedával a viedol rozhovory, ba dokonca, že tu zasadal uhorský snem. No v každom prípade, najstaršia lipa v Bojniciach (snáď i na Slovensku) nesie jeho meno – Lipa kráľa Mateja.

 
Lipa kráľa Mateja pred vstupom do Bojnického zámku. Zdroj: SNM –Múzeum Bojnice 

Krátko, v rokoch 1526 – 1527, mohol v Bojniciach pobývať aj ďalší uhorský kráľ – Ján Zápoľský. Aj ten, podobne ako kráľ Matej, bol priamym vlastníkom hradu. Napokon ešte z roku 1703 existuje iný záznam, že v Bojniciach sa zdržiaval František II. Rákoci, vodca posledného protihabsburského povstania, ktorý svojho času ovládal veľkú časť územia dnešného Slovenska. Jeho vlastníctvo Bojníc však skončilo v roku 1708. 

 
Ján Zápoľský na nástennej maľbe Modrého salónu Bojnického zámku. Zdroj: SNM – Múzeum Bojnice 

Ďalšie kráľovské návštevy v Bojniciach poznáme už iba sprostredkovane. Dialo sa tak pri listinnom kontakte. V roku 1366 uhorský kráľ Ľudovít II. vydal Bojniciam výsadnú listinu, ktorou ich uznal ako mesto. Následne si mešťania vždy, po zvolení nového kráľa, dávali listinu potvrdzovať, aby sa uistili o kráľovej priazni. Zachovali sa o tom záznamy od kráľa a cisára Žigmunda (1429), cisára Ferdinanda I. (polovica 16. storočia), ktorý potvrdil výsady aj s jarmočným právom, cisára Ferdinanda III. (1647), ktorý na žiadosť Pálfiovcov výsady potvrdil a povolil mestu ďalšie dva jarmoky – na sv. Juraja (24. apríla) a na sv. Bartolomeja (24. augusta). Napokon cisár Karol VI. v roku 1713 (opäť na požiadanie Pálfiovcov), po potvrdení starobylých výsad mešťanom, povolil ďalšie dva jarmočné termíny – na Zjavenie Pána (6. januára) a na sv. Františka Serafínskeho (4. októbra).

 
Plastika Ľudovíta II. Veľkého z Prvého nádvoria. Zdroj: SNM – Múzeum Bojnice 

V novodobých dejinách sa zachovali spomienky na prezidentov našej krajiny. Československí prezidenti Masaryk a Beneš sa na Bojnice pozerali iba z okna auta, keď prechádzali cez Prievidzu (1923 a 1936), slovenský prezident Tiso 8. júna 1940 do Bojníc priamo zavítal. 

 
Slávnostný zápis z návštevy prezidenta Jozefa Tisa v bojnickej mestskej kronike (1940). Zdroj: autor 

Po ňom už prezidentská návšteva v Bojniciach nebývala zriedkavosťou. Bojnice navštívili snáď všetci „socialistickí" prezidenti a rovnako aj prezidenti Slovenskej republiky od roku 1993. Na návštevu prezidenta Ivana Gašparoviča 27. októbra 2005 ostala dodnes živá spomienka v podobe malej lipky, ktorú vedľa slávnej Lipy kráľa Mateja vlastnoručne zasadil. 

 
Československý prezident Antoním Zápotocký (1953 – 1957) v Bojniciach. Zdroj: Mária Bagová, Klub priateľov histórie Bojníc 

 
Ivan Gašparovič sadiaci lipku. Zdroj: SNM – Múzeum Bojnice