Autor textu: Erik Kližan, knihovník SNM – Múzeum Bojnice 

Bojnice sú dnes lákadlom pre tisícky návštevníkov. Záujemcovia o kultúrne vyžitie alebo klienti miestnych kúpeľov radi prichádzajú do zámku či blízkej zoologickej záhrady. Zo súčasnej ponuky mesta a regiónu však v minulosti neexistovalo takmer nič. Určite nie v roku 1909. Čím ľudí priťahovali Bojnice pred 110 rokmi? Unikátnu správu o tom nachádzame v Národných novinách v článku, ktorý uverejnil slovenský literárny kritik, básnik, prozaik a redaktor Svetozár Hurban Vajanský, syn národovca Jozefa Miloslava Hurbana, po ktorom je pomenované súčasné bojnické námestie.

 
Thomka Mitrovský, Milan: Svetozár Hurban Vajanský. In: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_4546 

Nevedno kedy, no baťko Vajanský, ako ho zvykli v tomto období nazývať, Bojnice a špeciálne zámok, osobne navštívil. Aj preto je jeho reportáž taká autentická a veľmi obrazná: „Gróf Ján Pálffy postavil od základu zámok. Pred rokom umrel a zámok nedohotovil. Nesplnilo sa všetenie cigánky, dľa ktorého dovtedy mal žiť, respektíve tedy umrieť, keď zámok dostaví." Dnes už nevieme, či mal možnosť sa s grófom Pálfim aj osobne stretnúť, no jeho osobu vykreslil mimoriadne plasticky: „Bol podivín, starý mládenec, údajne láskou sklamaný. Mal peniaze, hrúzu peňazí, a rozhadzovaním ich chcel pomôcť svojmu žiaľu. Nebol bez nadania. Z každej jednotlivosti vídať jeho poctivú snahu pre grandiósnoť, monumentálnosť. Chcel vytvoriť – všetky plány architektom Hubertom spravené išly čez jeho prísnu censúru a menené boly podstatne jeho vlastnou rukou – niečo kolossálneho, slávneho. A vôli svojej po stránke tejto vyhovel." Baťko Vajanský zaznamenal, že v bojnickom zámku bolo aj „Pompadourkino zrkadlo, Napoleonou stolík, stôl, pri ktorom odsúdili Frangepána a Zrínyiho" a iné predmety.

 
Takéto Bojnice na vlastné oči videl baťko Vajanský. Zdroj: Klub priateľov histórie Bojníc 

Pozorovací talent Vajanského bol znamenitý, so zmyslom pre detail, napríklad aj pri bráne na III. nádvorí. „Bezsporne patrí medzi najkrajšie veci, ktoré v zámku sú. Červený meďový základ pobitý je ornamentami z kuvaného železa, zafarbeného na tmavo-zeleno. Na vrchu a dolu sú ornamenty zo zlata. Tieto tri farby sú krásne sharmonizované. Ornamentika je celkom renaissančná a brána pochodí iste z Itálie." Ide o pekný opis, no baťko sa mýlil, lebo dvere v roku 1902 vyrobila firmy Colli v Innsbrucku.

 
Dvere na 3. nádvorí. Zdroj: SNM – Múzeum Bojnice 

  
Označenie výrobcu a roku výroby. Zdroj: autor 

Jeho pozornosti neušiel ani vzácny Orcagnov oltár (tak v minulosti nazývali jeho autora), dnes zvaný Bojnický oltár. „Nádherný je oltár Orcagnov. Nevie sa, kde ho gróf Pálffy kúpil, lebo obrazy autora sú zákonom v Itáli chránené a nesmú sa von predať. No peniaze i zákony zmôžu. Oltár bude umiestnený v kaplnke nad hrobom grófovým, ktorá ešte neni ukončená. Pozlátený drevený rám, údajne samým Orcagnom vyrezávaný – lebo bol i zručným rezbárom – rozdelený je po šírke na dve čiastky. Horná hlavná vrúbená je skvostnou ornamentikou rezbárskou. V prostriedku je Madonna s dieťaťom, po každom boku dvaja svätí, zlatými stĺpami oddelení. Spodná tvorí ako obrubu, složenú z ôsmich, zdá sa mi, polí, vyplnených figúrami svätých a anjelov. Obraz i pre svoju krásu i pre svoju raritu je nesmiernej ceny."

 
Bojnický oltár. Zdroj: SNM – Múzeum Bojnice 

Svetozár Hurban Vajanský si toho všimol a zaznamenal ešte oveľa viac, a preto v prechádzke bojnickým zámkom budeme pokračovať.