Text: Agáta Petrakovičová
Foto: SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra 

Vinohradnícka Modra má veľa osobností, ktoré pomaly odchádzajú spolu s pamätníkmi. Mnohí z týchto ľudí presiahli náš región, tak to bolo aj v prípade debnárskeho majstra Jána Bakoša, ktorého sudy poznali vinári na Morave, v Čechách i vo Videni. Majiteľom ich odvážal vlak zo stanice Modra – Šenkvice. 

 

Majster Ján Bakoš bol rodeným Modranom a k debnárskemu remeslu sa dostal azda z dôvodu, že debnárov vinohradnícke mesto potrebovalo. Otec mal zámočnícku dielňu, nuž remeselná práca bola Jánovi Bakošovi blízka. Po vyučení si založil vlastnú živnosť a za čas aj rodinu. Mladému debnárovi sa darilo, aj preto sa jeho dielňa postupne modernizovala. Okrem jednoduchých dlát, píl a hoblíkov si postupne dokúpil mechanické debnárske nástroje a rozbehol veľký remeselný podnik. U majstra Bakoša sa vyučilo viacero vynikajúcich debnárov. Okolo majstra pracovalo až do dvadsať tovarišov. Chlapi vozili dubové „fošne" zo stredného Slovenska, drevo opracovávali, pílili a ukladali na sušenie. Z vysušeného dreva sa vyrábali sudové „dúšky", ktoré sa spájali železnými obručami, sťahovali a vypaľovali. V dielni sa zhotovovali sudy pre drobných vinárov i veľkorozmerné sudy pre veľkých podnikateľov s vínom. Práca šla majstrovi od ruky a remeslo prosperovalo až do roku 1948, kedy štát Bakošovu dielňu znárodnil. Majster zostal zo dňa na deň bez práce. Poctivý a dobrosrdečný majster, nielenže prišiel o prácu, ale ako zbohatlík musel odísť na nútené práce do pracovného tábora. Neľahký život debnárskeho majstra Jána Bakoša bol predčasne ukončený na jeseň 3. októbra 1965, kedy je v pivniciach najviac práce. V mnohých pivniciach sa vinári pýšia Bakošovými sudmi dodnes. SNM – Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre si osobnosť Jána Bakoša pripomína prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentujúcich majstra a jeho originálne remeslo.