Holuby a Šulek alebo svadba so smrťou

Holuby a Šulek alebo svadba so smrťou


Autor textu: Pavol Trúsik, SNM – Múzeum SNR v Myjave

Rodina

Karol Holuby bol nádejným básnikom, pôvodom z evanjelickej obce Lubina, kde jeho otec Juraj Holuby pôsobil ako farár. Na rovnakom mieste slúžil aj Karolov starý otec – evanjelícky kňaz a senior Juraj Bobok, ktorého miestni obyvatelia pochovali priamo pod oltárom tamojšieho chrámu. Mladšími bratmi Karola Holubyho boli známy botanik a etnograf Jozef Ľudovít Holuby a Gustáv Holuby. Prostredníctvom druhej manželky Gustáva, spisovateľky Márie rod. Boorovej, boli Holubyovci v širšom príbuzenstve so Šulekovcami. Sestra Františka Holubyová sa vydala za staroturianskeho farára Augusta Roya, s ktorým mali dcéry: Máriu Royovú, neskôr hudobnú skladateľku a Kristínu Royovú, jednu z najprekladanejších slovenských spisovateliek. 

  

Viliam Šulek vyrastal v mnohopočetnej rodine evanjelického farára v Sobotišti. Študoval na modranskom lýceu, ktoré navštevoval aj Karol Holuby. Jeho otec bol učiteľom Jána Kollára, brat Ľudovít kaplánom u J. M. Hurbana a sestra Ľudovíta sa vydala za farára Pavla Štefánika (starého otca M. R. Štefánika). V roku 1937 stratila rodina Šulekovcov v krátkom slede otca Jána i nevlastnú matku Máriu. 

 

Pri pohľade na rodokmeň Viliama Šuleka, resp. Karola Holubyho, môžeme pozorovať vzájomnú príbuzenskú prepojenosť slovenskej inteligencie a národných dejateľov. Odhaľovaním ďalších rodinných vzťahov sa prostredníctvom Holubyovcov dostaneme až k Ľudovítovi Štúrovi a rodina Royovcov by nás zaviedla k J. M. Hurbanovi (krstnému otcovi Pavla Štefánika, ml.). To však nie je ambíciou tohto príspevku.

Udalosti revolučného roku 1848

Životné cesty Karola Holubyho a Viliama Šuleka sa znova preťali počas udalostí roku 1848, keď Slováci pod vedením Hurbana prvýkrát bojovali za svoje práva pod vlastnou zástavou a vlastnou vojenskou silou. Karol Holuby s nadšením prijal výzvu pridať sa do služieb národa a Hurban ho vymenoval za svojho splnomocnenca pre Lubinu a okolité obce. Odtiaľto organizoval prísun potravín i nových dobrovoľníkov. Podobnú činnosť vykonával Viliam Šulek v obci Krajné, kde býval u svojej sestry. Údajne tu dokázal pre Hurbana získať až 400 dobrovoľníkov, ktorí prispeli k porážke Maďarov pri Brezovej pod Bradlom. O niekoľko dní, 27. septembra, hurbanisti zviedli úspešný boj aj v Starej Turej a Lubine. 


Súčasný pohľad na vežu ev. kostola z jednej z ciest zo Starej Turej do Lubiny
Foto: archív autora 

Z večera do rána sa však prevaha síl otočila na maďarskú stranu. Košútovci vtrhli do Lubiny, kde velil Karol Holuby. Začali strieľať na všetky strany a podpaľovať domy. Obyvatelia utiekli do hôr, odkiaľ sa pozerali, ako ich dedinu pohlcujú plamene. Zhorelo 162 domov a 43 stodôl. Správa o približujúcom sa maďarskom vojsku sa v ten deň dostala aj do Krajného. Viliam Šulek zorganizoval obranu obce. Pozväzované brány a sedliacka výzbroj (sekery, vidly a kosy) však na maďarskú presilu nestačili. Holuby a Šulek boli zajatí a sami prevzali zodpovednosť za aktivity vo svojich obciach. Uväznili ich vo Fraštáku (v Hlohovci) s tým, že ak svoje činy oľutujú a pridajú sa na stranu nepriateľa, zachránia si život. To ale neurobili. 

 
Pamätná tabuľa v Hlohovci, kde vo väznici pri miestnom kostole väznili V. Šuleka a K. Holubyho
Foto: https://www.vets.cz/vpm/22183-pamatna-tabula-k-holuby-a-v-sulek/ 

Ako prvého obesili o rok staršieho Vilka Šuleka (20. októbra). Pred popravou ešte údajne zakričal: „Zbohom národe, pozdrav moju rodinu. Nech žijú Slováci, sláva slovanstvu!". Jeho statočnosť dodala sily aj Karolovi Holubymu. O niekoľko dní, 26. októbra, aj on pevne kráčal po stopách spoluväzňa v ústrety smrti so zvolaním: „Čo plačete ľudia, toto je moja svadba. Ja s radosťou kráčam do náručia svojej nevesty". 


Drevený klin zo šibenice Viliama Šuleka je dnes súčasťou expozície SNM – M SNR v Myjave 

Dôstojný pohreb dvoch martýrov sa uskutočnil až vo februári 1949, za účasti Michala Bakulíny (kapitána slovenských dobrovoľníkov), Jána Francisciho, Janka Kráľa a ďalších osobností. Opísané udalosti sú zachytené aj v dielach: v divadelnej hre Jozefa Podhradského Holuby a Šulek, v básni Janka Kráľa Duma dvoch bratov či Štefana Krčméryho Na fraštáckom poli... Najbližšia dedina pri mieste popravy sa dnes volá Šulekovo a v okolí Lubiny sa zachovali piesne Vyhorela Stará Turá, Brezová a Vyhoreli Lubinani, to sú sami luteráni. 


Pamätník V. Šuleka a K. Holubyho od Dušana Samuela Jurkoviča, zhotovený k 21. 10. 1928
(mesiac po slávnostnom odhalení mohyly M. R. Štefánika od rovnakého architekta).
Foto: archív autora 

                                                       
Pamätná tabuľa Viliam Šuleka na ev. fare v Sobotišti
Foto: archív autora 


Evanjelický kostol v Krajnom a pamätná tabuľa na tunajšej fare
Foto: archív autora 


Evanjelický kostol v Lubine
Foto: http://www.region.nmnv.sk/lubina/lubina_02.jpg

Pamätná tabuľa Jozefa. Ľ. Holubyho a Karola Holubyho na budove starej ev. fary v Lubine. Nápis v spodnej časti tabule: Tiež vďačnej pamiatke Karola Holubyho slovenského dobrovoľníka z revolučnej doby r. 1848, ktorý z tohoto domu bol Maďarmi uväznený a pri Leopoldove krute popravený. 
Foto: archív autora 

Štefan Krčméry:
Na fraštáckom poli

Na fraštáckom poli
šibenice svietia.

Na fraštáckom poli
krvou rosí kvieťa,
slzou vlhnú skaly.
Do fraštáckej zeme
dvoch mládencov pochovali.

Veky pieseň hudú,
veky načúvajú,
ako sa o jari
ľady pukávajú.

Ako čakan ďube
ako lemeš škripí
ako včely hrajú
v kvete starej lipy

Vše si hlavu zdvihnú
vše si hlavu sklonia:
Prečo tá zem bolí,
prečo tá zem stoná?

Duní tá zem, duní,
chodia po nej Húni,
stoná tá zem stoná,
pod kopyty koňa.

Našinci ju sejú,
Bendegúzi kosia
a Turčiská po nej
konské chvosty nosia

Bolí tá zem, bolí,
krutej od nevôli,
mraky skameneli
na slovenskom poli.

Slobody zvon bije
na brezovskej turni
Už je to deň slávny
už je to deň búrny.

V trepotaní zástav,
v švihotaní guliek,
kam letíte, bratia,
Holuby a Šulek?

Janko Kráľ:
Duma dvoch bratov

Ide povesť veľká z ďalekej krajiny,
striasajú sa svetom rozľahlé končiny —
od západu slnka k temnému východu
hýbe sa celý svet k divnému prerodu.
I tí páni rodom, uvidiac znamenie,
trasú sa, bo tu je svetov vykúpenie.
Celý svet je v boji — a Slovák sa bojí —
a Tatra sa hanbí už viac byť v pokoji.
A čo ty, Slovensko? Čože si ty za kraj?
Či na tvojich vŕškoch nevyrastal šuhaj,
čo by s bratom Váhom, spustiac sa ak' strela,
dolu po rovinách hľadal nepriateľa?
Či je chlapstvo blato a baby parobci
a Tatra nič inšie, len kopec na kopci?
Ej, povesť veliká letí cez kraj tmavý,
blíži sa pohroma od Veľkej Moravy —
krajina sa trasie. Čo sú to za vtáci?
Nebojte sa, chlapci, veď sú to Slováci,
bratia naši drahí, naša krv, krajania.
Jestli neveríte, tu máte Hurbana.
On ide popredku, s ním statní junáci,
naňho hľadia všetci úprimní Slováci —
bratia Srbi, Česi, celý slávsky národ,
vraj vykúpi Tatru a jej otrocký rod.
Slovák smutne myslí, keď ten čas spomína.
Nešťastná to bola, pán Hurban, hodina,
keď ste po prvý raz do krajny vrazili,
vtedy sa nad vami osudy vŕšili.
Čože vám ako vám za tými horami,
ale bratia naši v Nitre pochytaní!
So Šulekom naším, Holubym čo bude?
Vrah rodín slovenských sedí v strašnom súde.
Teraz poznávame ešte len tých vtákov —
čo sa môže čakať od takých podliakov?
Počuj, Bielohora, kraj až hen k Liptovu,
pozri k tomu hniezdu tam k Leopoldovu,
počuj, Váh, Hron, Ipeľ, všetky slávne strany:
vaši bratia verní sú vám povešaní.
Počuj povesť strašnú, potupnú vrahovi,
ak' svet za zásluhy platí Slovákovi.
Toto je tá pravda, toto je tá miera,
ktorou svet odprvu Slovákovi merá!
Toto je susedstvo — rovnosť — zväzok starý,
hanbte sa vy, pyšní, odutí Maďari.
A ty, slovenský rod, potupený v svete,
buď pyšný na tieto dve tvoje obete
a súď z toho tvojich susedov nahotu,
s kým si mával dosiaľ na svete robotu.
(1849)

Zdroj:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/426/Kral_Duma-dvoch-bratov/1#ixzz6Ho5CjC5k

Posledné dni Šuleka a Holubyho opísal Mikuláš Dohnány v diele História povstania slovenského z roku 1848:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1458/Dohnany_Historia-povstania-slovenskeho-z-roku-1848/40

Divadelná hra Jozefa Podhradského Holuby a Šulek:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1266/Podhradsky_Holuby-a-Sulek/1