„Azbuka, Azbuka 13, príjem: Hviezdoslavák je skoro zaplnený po tie stromy. Na tejto strane, ako je kostol, stojí strašne veľa ľudí a z kostola vychádza kvantum so zapálenými sviečkami... Za pomoci služobných áut vytláčať masu....Zaraďte sa vedľa seba a vytláčajte to." 

Na rozdiel od českých krajín na Slovensku dominoval katolícky disent, ktorého organizačný základ spočíval v tajnej cirkvi. Jeho najvýraznejším prejavom sa stala tzv. Sviečková manifestácia. Autorom myšlienky bol podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný, ktorý zvolal na 25. 3. 1988 zhromaždenie pred československé ambasády vo svete, kde sa malo demonštrovať proti náboženskému útlaku. Nakoniec sa uskutočnila len manifestácia v Bratislave, ktorej hlavnými organizátormi boli František Mikloško, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl a Rudolf Fiby, ktorí aktívne zapojili štruktúry skrytej cirkvi.

 


Manifestácia slovenských katolíkov a občanov sa konala na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Zúčastnilo sa jej približne 3500 ľudí priamo na námestí a ďalšie tisíce stáli v bočných uličkách. Toto pokojné zhromaždenie predstavovalo jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Demonštranti požadovali obsadenie prázdnych biskupských stolcov, dodržiavanie náboženských slobôd a občianskych práv. Ľudia manifestovali modlením ruženca a držaním zapálených sviečok, až kým toto pokojné zhromaždenie nebolo brutálne potlačené policajnými jednotkamimi použitím obuškov a vodných diel. 141 občanov bolo zadržaných a desiatky ľudí zranených (oficiálne 14).


Táto udalosť sa zapísala do dejín ako Sviečková manifestácia alebo Bratislavský Veľký piatok a správu o tom, čo sa udialo v Bratislave, vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Sviečková manifestácie predstavuje významný medzník v ceste za slobodou a demokraciou a spolu s Palachovým týždňom z januára 1989 predstavovali akúsi predzvesť zmien, ktoré vyústili do Nežnej revolúcie. Bola ukážkou toho, že aj v tej najväčšej tme, stále v ľuďoch horí svetlo ľudskosti a nádeje.



Autor textu: Eduard Belušák 
Foto: SNM – Historické múzeum