Pred viac ako mesiacom sa Slovensko rozhodlo pre zmenu v parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. V decembri 2019 by asi nikto nepredpokladal, že premiérom krajiny sa stane líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Predstavuje typ politika, na ktorého slovenský volič nebol dosiaľ zvyknutý a len čas ukáže, či obstojí v náročných úlohách a výzvach, ktoré pred Slovenskom stoja. O priazeň voličov sa vo voľbách uchádzala aj koalícia PS/Spolu. Jej volebný výsledok 6,96% (alebo 926 hlasov) tesne pod hranicou 7% nestačil k tomu, aby sa dostala do parlamentu. Po tomto neúspechu sa ozvali viacerí voliči koalície, že neboli započítané ich preferenčné hlasy. Koalícia podala sťažnosť na Ústavný súd pre chyby vo voľbách a požiadala o prepočítanie hlasov. 

                                                                                         Ján Nepomuk Wallo

Uvedené nezrovnalosti však ťažko porovnať s peripetiami slovenského voliča z prelomu 19. a 20. storočia. Volebné právo bolo obmedzené majetkovým a vzdelanostným cenzom. Vzťahovalo sa len na mužov vo veku od 20 rokov a disponovalo ním len veľmi nízke percento občanov. Ako príklad možno uviesť volebný zákon z roku 1913, podľa ktorého mohlo voliť iba 8,7% z celkového počtu obyvateľstva. Remeselníci, kupci a drobní výrobcovia mohli voliť len vtedy, ak ich ročný príjem bol aspoň 100 zlatých. Majetkový cenzus sa netýkal učiteľov, kňazov, lekárov, notárov a členov Uhorskej učenej spoločnosti. Súčasný volič by si ťažko vedel predstaviť podmienku vtedajšej účasti vo voľbách, akou bol zápis do volebného zoznamu. Ak sa nestihol zapísať v stanovenom termíne, k voľbám nebol pripustený. Volilo sa verejne a ústne, každý volič musel povedať meno voleného kandidáta. Tento systém prirodzene otváral dvere korupcii, machináciám, podvádzaniu a zastrašovaniu. Vo voľbách vyhrávali väčšinou vládnuce maďarské strany. 

                                                                                           Július Markovič

K jednej z machinácií došlo aj v Starej Turej 14. novembra 1901. V tom čase prebiehali voľby stoličných predstaviteľov a viedol ich okresný slúžny z Nového Mesta nad Váhom Štefan Clemens. Práve vtedy „pri vykonávaní najzákladnejšieho ústavného práva občanov – rozumiem pri volebnom práve – bolo toto právo rozličnými fígľami a prechmatami do prachu pováľané." Kandidovali dve strany, „jedna strana kresťansko-slovenská, majúca za kandidátov Ľudovíta Čulíka a Jána Nepomuka Wallu; a druhá strana liberálno-židovská, zosústreďujúca sa akolo Rudolfa Langa a Michala Slezáčka." Prevažná časť voličov podporovala staroturianskeho evanjelického farára Čulíka a významného člena bryndziarskej rodiny J. N. Walla. Významný myjavský lekár a zakladateľ Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom Július Markovič napísal v knihe Nitriansky politický trestný process, že ľudia stáli pri Čulíkovi a Wallovi ako múr; niet sa čo čudovať, Markovič navyše intenzívne spolupracoval s miestnymi predstaviteľmi národnoemancipačného hnutia, evanjelickými a katolíckymi kňazmi. 

 

Za Langa a Slezáčka sa postavila menšina – predovšetkým notári, richtári a Židia. Pomer v prospech slovenskej strany bol výrazný – 130:60. Situácia znepokojovala predsedajúceho slúžneho Clemensa, ktorý sa rozhodol konať a „svoj predsednícky rozum využil tak, že na obed pretrhol voľbu, zapečatil na vrchu a na dvoch bokoch z tenkých drevených dostičiek slepenú skryňu, vzal si ju potom pod pazuchu a odobral sa s ňou na obed k notárovi. Kde a kým bola strežená vo svojej nedotknuteľnosti táto škryňa cez dlhý čas predsedovho obedu – to obyčajní smrteľníci nevedia ani dodnes. Po obede, pri započatí hlasovania, predseda držal ostražite škryňu v ruke, ukázal nedotknuteľné pečate na vrchu a na bokoch a hlasovanie už potom šlo veselo ďalej; po obede pán predseda bol ten najreelnejší a najspravedlivejší, každý mohol odhlasovať voľne a bez inkvisície." Nad náhlou zmenou správania si voliči lámali hlavu a pochopili ho až vtedy, keď sa dozvedeli výsledky. Čulík a Wallo dostali 50, resp. 49 hlasov, Slezáček 131 a Lang 120. Podvod sa udial tak, že novomestský slúžny počas obeda vymenil lístky s menami slovenských kandidátov za mená predstaviteľov maďarskej strany. Brat Júliusa Markoviča – popredný politik a advokát Rudolf Markovič, pripravil v mene staroturianskych voličov trestné oznámenie na slúžneho Clemensa. Napokon sa prostredníctvom vyjadrenia 114 voličov potvrdilo, že výsledok volieb bol naozaj sfalšovaný a „niekto spapal a zjedol všetky cedulky, ktoré do obedu boly zadané s menami L Čulíka a Vallu, a aby škryňa neutrpela žiadnu ujmu, nahradil tieto cedulkami Langa a Slezáčka." Výsledky volieb boli napokon zrušené. Opätovne sa mali konať 27. novembra 1902.

                                                                                           Rudolf Markovič