Text a foto: SNM – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku

Nosenie čižiem má na našom území dlhú tradíciu. Čižmy sa k nám dostali v čase tureckých nájazdov v 15. – 16. storočí. Pôvodne ich nosili tureckí jazdci, od ktorých ich prevzala šľachta a uhorské vojsko. Postupne sa rozšírili medzi nižšie vrstvy obyvateľstva. 

V 19. storočí patrili čižmy hlavne medzi sviatočný a zároveň i najdrahší druh obuvi. Dávali sa ušiť na mieru, preto sa zvykli dostávať až v dospelosti. Prípadne si ich kúpili mládenci alebo dievčatá až keď si na ne zarobili. Zároveň boli čižmy súčasťou svadobného odevu a patrili k výbave ženícha a nevesty. Jeden pár čižiem mali často na celý život a niekedy sa dedil. V niektorých prípadoch, aby si ľudia čižmy nezničili, obúvali si ich až pred príchodom do kostola, mesta alebo na jarmok. V zimných mesiacoch si do nich dávali slamu a nohy si omotávali onucami z handier, aby im bolo teplo. 



Výrobe čižiem sa venovali čižmári, výnimočne aj obuvníci. Mužské boli vyrobené z čiernej hrubšej hovädzej, teľacej alebo konskej kože. Ženské boli z jemnejšej kože a mali vyšší opätok (3 – 4 cm). Za najsviatočnejšie môžeme považovať čierne dvojšvové, vyrobené z hovädzej kože s tvrdými sárami, siahajúcimi až pod kolená na nízkom opätku. Na začiatku 20. storočia dochádza postupne k zániku ručne robených čižiem u čižmárov a nahrádza ich továrenská výroba.