100 rokov od slávnostného odhalenia pamätníka M. R. Štefánika na Myjave

Text: Lenka Mlčúchová, kurátorka zbierok SNM – Múzea Slovenských národných rád

Foto: SNM – Múzeum Slovenských národných rád

S myšlienkou vybudovať pamätník generálovi Štefánikovi na Myjave prišli už pár dní po jeho tragickej smrti funkcionári myjavskej TJ Sokol a významné osobnosti regiónu – MUDr. Ján Slabej a JUDr. Jaroslav Dvořák. Stalo sa tak ešte pred uskutočnením pohrebnej rozlúčky 11. mája 1919 na Košariskách a na Bradle. Dr. Dvořák napísal o tri dni útlu brožúru s názvom Na poslednej ceste generála, ktorá sa predávala už na Štefánikovom pohrebe. Výťažok z predaja, 2 500 korún, putoval do fondu na postavenie pamätníka. V nasledujúcich dňoch bola výzva na zbierku uverejnená v tlači. Informácia o verejnej zbierke sa dostala až k Slovákom žijúcim v Amerike. Napríklad Myjavčania, žijúci v Little Falls v štáte New York, poslali 31 700 korún. Obecná rada Myjavy prispela sumou 10 000 korún. Prispievali rôzne organizácie, obce, mestá i súkromné osoby. TJ Sokol tlačila na tento účel pohľadnice a odznaky na predaj. Nakoniec sa potrebnú čiastku podarilo vyzbierať. 

Vzhľadom k Štefánikovým rodinným väzbám k mestu i blízkemu okoliu, Myjavčania cítili morálnu povinnosť postaviť mu tu pamätník. Z Myjavy pochádzali Štefánikovi starí rodičia. Jeho mama Albertína, rod. Jurenková sa narodila v Turej Lúke (dnes mestská časť Myjavy). Na Myjave pôsobil aj Milanov otec Pavel Štefánik ako evanjelický kaplán. V tomto meste dožila u dcéry Antónie i Milanova babička Ľudevíta Štefániková, rod. Šuleková. Antónia bola Pavlovou staršou sestrou, ktorá sa vydala za myjavského evanjelického farára Ladislava Vanaya. A napokon tu, na Myjave, istý čas žili a pôsobili aj niektorí z Milanových súrodencov. Brat Igor tu pôsobil ako evanjelický farár, brat Ladislav ako notár a sestra Elena sa na Myjave vydala za účtovníka myjavskej banky. 

Na jeseň 1919 Dr. Dvořák oslovil významného českého architekta Čeňka Vořecha vo veci vyhotovenia architektonického návrhu pamätníka. Návrh rozpočtu bol pôvodne 60 000 korún, ale celkové reálne náklady sa vyšplhali až do výšky 130 000. Architekt Vořech si pozval na spoluprácu kolegu, českého sochára Rudolfa Březu. Monumentálny pamätník Štefánika na Myjave, postavený v kubistickom slohu, je jedinečným svojho druhu. Je to jediný pamätník na Slovensku, ktorý sa zachoval v pôvodnom stave a prežil všetky režimy na tom istom mieste, na ktorom bol postavený. Výnimočnosť tejto realizácie spočíva aj v jej obojstrannosti.

Pamätník stvárňuje Štefánikov život a dielo. Ústrednou myšlienkou projektu bol Štefánik ako hvezdár – vedec a tento motív sa prelína celým prevedením diela. V jeho vrcholnej časti sa nachádza padajúca hviezda, ako symbol Štefánikovej profesie a zároveň symbol jeho krátkeho života, ktorý mnohí prirovnávali k žiariacej hviezde, predčasne padajúcej k zemi ako meteor. Pôdorys pamätníka má tiež tvar hviezdy. Ústredný motív tvorí busta Štefánika z bieleho mramoru. Od stredovej osi diela sa rozpínajú bočné krídla, ktorých umelecké stvárnenie upozorňuje na Štefánikovu diplomatickú činnosť. Na ľavom krídle sa nachádza plastika ženy, držiacej lipovú ratolesť a dieťa, ako symbol nového života – zrodenia Československej republiky. Na pravom krídle je plastika matky, žehnajúcej kľačiacemu dieťaťu (symbolika matka žehná dieťaťu – novej republike). Základný kameň pamätníka bol položený 5. mája 1921 a jeho slávnostné odhalenie sa uskutočnilo už o pár mesiacov, 10. júla 1921. 

Výstava, ktorá je v súčasnosti prezentovaná v SNM – Múzeu Slovenských národných rád v Myjave, približuje návštevníkom históriu výstavby pamätníka, s dôrazom na osobnosti, ktoré významnou mierou prispeli k tomuto architektonickému dielu. Okrem dobovej tlače, historických fotografii a pohľadníc zobrazujúcich pamätník, sú súčasťou výstavy aj zbierkové predmety, ako sadrový model pamätníka od architekta Č. Vořecha, sochy a busty Štefánika a predmety viažuce sa k činnosti TJ Sokol na Myjave, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri realizácii pamätníka. Výstava zároveň upozorňuje na ďalšie pamätníky, venované tejto osobnosti doma i v zahraničí.

Pamätník slúži viac živým, ako mŕtvym. Mŕtvemu už neposlúži, ale pre živých je pripomienkou významnej osobnosti a diela, ktoré pre národ vykonal. Aby nezabúdali a pokračovali v začatej práci, v zmysle životného hesla samotného Štefánika: Veriť – milovať – pracovať.