Text a foto: SNM – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku

Od roku 2013 sú súčasťou zbierkového fondu múzea drevené lyže s dĺžkou 190 cm a šírkou 8,2 cm z prvej polovice 20. storočia.

História využívania lyží siaha ďaleko do minulosti. Najstaršie nálezy sú z obdobia približne 2500 p.n.l. Najskôr slúžili prevažne na zjednodušenie pohybu po nedostupnom zasneženom teréne. Mali uľahčiť prepravu nákladu i ľudí. Postupne sa lyže dostali z oblasti pohoria Ural a jazera Bajkal na sever Európy i do Ázie, čo môže potvrdzovať aj podobnosť názvov pre lyže v rôznych jazykoch napr. po fínsky „suksi", nemecké ski, japonské „suki/sukari". Dôležitosť lyží u starých národov môžeme pozorovať aj v nórskej mytológii. Vystupuje v nej bohyňa Skadi, ktorá je vyobrazená s lyžami.

Po celé stáročia dochádzalo k vylepšovaniu vlastností lyží, aby bol pohyb čo najjednoduchší. Niektoré typy lyží boli potiahnuté kožou, išlo hlavne o krátke široké lyže nazývané „sibírske". Na rozdiel od nich sa „európske" kožou nepoťahovali a boli aj rýchlejšie. Rozmery mali lyže rôzne. Niekedy dosahovali dĺžku 300 cm a šírku 6 cm – tie sa používali hlavne v nížinách. Pre horské oblasti boli vhodnejšie kratšie a širšie lyže.

V 19. storočí dochádza k využitiu lyží na šport a zábavu. Na Slovensku vďačíme za rozvoj lyžovania osobnostiam ako bol Karol Cornidesz, lekárnik pôsobiaci vo Vysokých Tatrách, ktorý prvý krát priniesol lyže na Slovensko. Zaujímavosťou je, že ich len vystavoval vo svojej lekárni. MUDr. Mikuláš Szontagh, ktorý od roku 1873 pôsobil ako kúpeľný doktor v Starom Smokovci, presadzoval lyžovanie v rehabilitačnom programe a sám robil inštruktora. Prvé preteky sa uskutočnili 1899 v okolí Štrbského plesa a prvé medzinárodné v roku 1911 v Tatranskej Polianke.