Text: Martin Besedič, SNM – Historické múzeum

Foto: Slovenské národné múzeum

Zmyslom cechu ako profesijného združenia bolo predovšetkým obhajovať záujmy svojich členov, dohliadať a kontrolovať kvalitu a cenu výrobkov, ale aj brániť vo výkone remesla tým, ktorí neboli členmi cechu. Cech mal svojho predstaveného, ktorý bol volený ostatnými členmi. Cech bol aj náboženské bratstvo, spravidla v mestskom kostole mal svoj oltár. Používal aj svoj znak, disponoval privilégiami udelenými mestom, vo výnimočných prípadoch panovníkom. Každý cech mal vlastnú cechovú pokladňu, do ktorej sa odvádzali poplatky za majstrovské a tovarišské skúšky, poplatky za vstup nových členov, ale aj pravidelné ročné príspevky, peniaze z pokút atď. Jedným zo symbolov cechu, ktorý bol aj potvrdením jeho významu, bolo pečatidlo – typárium. 

Cechy používali pečate na uzavieranie a potvrdzovanie svojich písomností. Na pečati bol obvykle zobrazený symbol súvisiaci s remeslom dotyčného cechu. Často obsahoval aj nápis, ktorý spájal cech s mestom, prípadne letopočet. Strieborné typárium cechu kožušníkov je napojené na mosadznú objímku, do ktorej je vsadené drevené vysústružené držadlo. V pečatnom obraze je kosmo delený neskorogotický štít, v hornej polovici štítu je letiaca holubica s olivovou ratolesťou v zobáku, v dolnej je rozprestretá hermelínová kožušina. V medzikruží je dostredivý majuskulný kruhopis v latinskom jazyku: „SIGILLVM COLLEGII . PELIONVM . CIVITATIS SOLNA . ANNO 1648." Pečatidlo je súčasťou zbierkového fondu SNM – Historického múzea.