Sane slávnostné, alegorické (1725 – 1750) / SNM – MČK
Rokokové pozlátené sane mali najmä dekoratívnu funkciu. Konštrukčne sú prevedené spôsobom, ktorý pri špeciálnych príležitostiach umožoval ich použitie aj ako dopravného prostriedku. Bohato zdobené alegorické sane s motívmi bájnych postáv a zvierat bývali využívané pri zimných radovánkach, slávnostiach a sprievodoch na snehu a ľade, na spôsob maškarných bálov. Známe sú saňové jazdy najvyššej spoločnosti pri cisárskom dvore vo Viedni, ktorých takmer štyristoročná tradícia bola ukončená v roku 1815. Alegorické sane, pôvodne z majetku Erdődyovcov zo zámku v Hlohovci, sú pravdepodobne „suvenírom" či pamiatkou na takúto udalosť – jazdu medzi Viedňou a Schönbrunnom z obdobia okolo polovice 18. storočia. V súčasnosti sú v správe SNM – Múzea Červený Kameň.
Sane sú rekvizitou, kde vezúci sa pár pripomínal mytologické postavy Venuše a Tritóna. Dáma sedela na sedadle v obrovskej lastúre, za ňou na stúpadlách stál gavalier, ktorý ovládal opraty. Ich spoločná jazda bola alegorickou interpretáciou príbehu zrodenia Venuše z morskej peny. Lastúru a sanice vo forme zvlnenej morskej hladiny pokrývajú drobné mušle, lastúry, riasy, perly, koralové výhonky a ďalšia morská fauna. V prednej časti saní je dvojica morských démonov – tritónov, ktorí ťahajú veľkú lastúru a zároveň pridŕžajú lucernu vo vrchole nahor zahnutých saníc.
Hlavné konštrukčné prvky sú vyrobené z odolného dubového dreva a dekoratívne prvky a rezby z mäkkého lipového dreva. Sedadlo pre osobu držiacu opraty je drevené a stupačky sú z kože. V korbe v tvare lastúry chýba sedadlo, na dno je vložená vanička z pozinkovaného plechu. Povrch saní je celoplošne zlátený na poliment. Korba je spracovaná na spôsob mušle, krivice znázorňujú morské vlny vpredu zakončené malou lampou. Vpredu sú dvaja tritóny pripevnení o krivice.
Zbierkový predmet prešiel rozsiahlym reštaurátorským zásahom na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia, ktorý je rozhodujúcim spôsobom zodpovedný za jeho súčasný vzhľad i stav. Vtedajší reštaurátori pristúpili k rozsiahlemu doplneniu poškodených drevených častí, rezbárskej výzdoby, kriedovania a polimentového zlátenia. Doplnených bolo cca 20% drevených prvkov a cca 35% zlátenia. Spodok mušle sa spevnil oceľovými pásmi a kožené stúpačky sú rekonštrukciou zo starej kože. Poškodená hmota dreva bola petrifikovaná.
Použitie saní zachytené na maľbe z roku 1766, Franz Michael Augustin Purgau a Johann Carl Auerbach, Kunsthistorisches Museum Wien.
Vypočujte si výklad kurátora
Mgr. Jozef Tihányi
kurátor zbierok výtvarného umenia
SNM-Múzeum Červený Kameň