SNM – Historické múzeum

Múzeum sa pri nadobúdaní nových zbierkových predmetov zameriava na dokumentáciu historických udalostí prostredníctvom autentických predmetov, ktoré sa viažu k ich protagonistom a osobnostiam spoločenského života. V roku 2023 obohatilo múzeum svoje zbierky o súbor predmetov z pozostalosti po Dominikovi Tatarkovi (1913 – 1989), spisovateľovi, publicistovi, ktorý sa stal symbolom protirežimového prostredia a jednou z najvýraznejších postáv disentu v čase totalitného komunistického zriadenia na Slovensku. Pri prehliadke vily na Mišíkovej ul. 16 v Bratislave, kde Tatarka býval až do svojej smrti, bolo identifikovaných viacero jeho osobných predmetov, ktoré sa po konzultácii s dedičmi podarilo získať do múzejnej zbierky.

Ide o solitérne kusy nábytku, predmety osobnej potreby, oblečenie a fotografie. Patrí sem kolekcia nábytku z pracovne a spálne Dominika Tatarku (konferenčný stôl, písací stôl, stolička k písaciemu stolu, taburetka, čalúnené kreslo, dva písacie stroje), odevy (oblek s vestou, bunda, kravaty a motýlik), dáždnik. 13 kusov fajok rôznej značky so stojanom a fajčiarskymi potrebami dosvedčujú povesť Dominika Tatarku ako náruživého fajčiara. Cenné sú aj fotografie zachytávajúce spisovateľa v rôznych etapách života.

Dominik Tatarka, ako jedna z najvýraznejších postáv disentu, bytostne odmietal totalitarizmus. Jeho život je poznačený hľadaním zmyslu ľudského bytia a poctivou reflexiou vlastného sebaobrazu. Po mladíckom nadšení marxizmom a ideami socializmu, čo deklaroval vstupom do Komunistickej strany Československa počas druhej svetovej vojny a zapojením sa do SNP, postupne prichádzal k osobnostnému prerodu, ktorý vyústil do humanizmu a kresťanstva. Vyjadril zásadný nesúhlas s okupáciou Československa v auguste 1968 a normalizačným režimom, ktorý považoval za amorálny a nelegitímny. V roku 1969 vystúpil z Komunistickej strany, následne ho v roku 1971 vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, jeho diela boli stiahnuté z knižníc, stal sa zakázaným autorom. Bol prenasledovaný režimom, neustále pod kontrolou Štátnej bezpečnosti. V roku 1977 podpísal Chartu 77 ako jeden z mála Slovákov. Udalostí novembra ´89 sa nedožil, zomrel na prahu novej doby, 10. mája 1989.

Získanie tohto neveľkého súboru predmetov z pozostalosti Dominika Tatarku do zbierok SNM – Historického múzea je významné aj ako dokumentácia totalitných režimov cez životný príbeh a autentické predmety významnej osobnosti disentu a slovenskej kultúry, odporcu okupácie Československa v auguste 1968 a normalizačného režimu, zakázaného autora.