Text: Michal Vaněk, riaditeľ SNM – Múzea židovskej kultúry

V predvečer Pamätného dňa obeti holokaustu a rasového násilia, 8. septembra 2020, otvorilo SNM – Múzeum židovskej kultúry výstavu, ktorej cieľom je poukázať na zhubné pôsobenie nacistickej ideológie aj v oblasti športu, konkrétne vo futbale. Na texte výstavy sme spolupracovali spolu so športovým historikom Petrom Bučkom a americkým profesorom Kevinom J. Simpsonom, autorom rovnomennej knihy „Futbal pod hákovým krížom", ktorý sa zaoberá témou športovej psychológie a dejín holokaustu. Téma umožnila porovnať vývoj futbalu v Nemecku a na Slovensku pred a po nástupe nacistov a ľudákov k moci. Zachytáva implementáciu rasových zákonov od postupného vylúčenia „neárijcov" z organizovaného futbalu až po snahu o ich fyzickú likvidáciu. V prvej časti príspevku by sme radi predstavili práve rozsah vplyvu nacistickej ideológie vo futbale.

Futbal v tieni nacistického režimu

Rovnako, ako všetky aspekty života v Nemecku, „nacifikácia" zasiahla aj futbal. Prenasledovanie začalo už pár týždňov po tom, ako sa na jar v roku 1933 dostali nacisti k moci. Postupne zakázali súťažiť tisíckam židovských športovcov a vykázali ich z tréningových hál a športovísk. Po tom, ako sa Hitler dostal k moci, neboli už v nemeckých športových kluboch a spolkoch židovskí športovci vítaní. Po sérii zákazov sa začali združovať v židovských kluboch a spolkoch. Tie sa však nemohli rovnať nemeckými, ktoré dostávali štátne dotácie.

Hans von Tschammer und Osten, oddaný nacista, ktorý mal blízko k Hitlerovi, sa stal takzvaným Reichsportsführerom, teda hlavou Úradu pre šport v tretej ríši. Ako vo všetkých úradoch v Nemecku, aj jeho politika bola založená na Gleichschaltungu, teda na snahe vládnucej strany skoordinovať všetky aspekty štátu a spoločenského života podľa nacistickej doktríny. Pod ňu spadali športové i voľnočasové aktivity. Úrad pre šport tretej ríše vyhlásil 25. apríla 1933 implementáciu vyhlášky, ktorá určila, že nemecké športové a telovýchovné organizácie budú slúžiť len „árijcom". „Neárijcov", teda Židov a Rómov, začali z nemeckých športovísk a športových zväzov systematicky vyčleňovať.

Reštrukturalizácia nacistickej Nemeckej futbalovej asociácie sa naplnila rozhodnutím, v ktorom sa v roku 1934 všetky mládežnícke futbalové štruktúry zaradili pod Hitlerjugend (Hitlerovu mládež), kde už však neboli prioritou futbalové zručnosti, ale celková fyzická zdatnosť a pripravenosť nemeckej mládeže na vojnu.

Nacistickej „revolúcii" neunikol ani rakúsky futbal. Po anexii Rakúska, tzv. anschlusse v roku 1938, sa nacistický režim podieľal na zničení známej viedenskej „kaviarenskej futbalovej spoločnosti". A čo je horšie, jeho rakúska verzia sa pričinila o vybudovanie jedného z najvražednejších nacistických pracovných a koncentračných táborov Mauthausen.

Rakúsku futbalovú asociáciu, ktorá bola jednou z najstarších na svete, zrušili. Najvyššie futbalové divízie v krajine boli pridelené k sedemnástemu kraju (Gau) tretej ríše. Dva dni po tom, čo nacistické vojská obsadili Rakúsko, začali funkcionári, hráči a židovskí športoví reportéri masovo emigrovať. Od jari 1938 sa nacisti sústredili na zrušenie profesionálneho futbalu, ktorý sa v ich očiach hemžil Židmi a urážal „čistých" športov. V tom čase bola Viedeň domovom pre viac ako dvestotisíc Židov a sídlil tu známy židovský futbalový klub Hakoah (založený v roku 1909). Tento klub, ako aj ostatné židovské športové kluby, bol po anschlusse zrušený a jeho majetok skonfiškoval štát. Očista sa týkala aj športových registrov. Výsledky zápasov klubu Hakoah boli vymazané a ich súperi získali kontumačné výhry 3:0.

Konečné riešenie židovskej otázky sa stalo osudným pre mnohých vynikajúcich nemeckých a rakúskych športovcov. Príkladom je osud nemeckého reprezentanta vo futbale, olympionika a hviezdy Karlsruhe FV Juliusa Hirscha, ktorý bol v roku 1943 deportovaný a zavraždený v koncentračnom tábore Auschwitz.

Futbal v tieni ľudáckeho režimu 

Predohrou k vzniku samostatného Slovenského štátu pod mocenským vplyvom Hitlerovho Nemecka sa stala Mníchovská dohoda v septembri 1938. Jej výsledkom bolo vyhlásenie a následné uzákonenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938 a neskôr vznik samostatného štátu – 14. marca 1939.

Krátko po vyhlásení autonómie vznikol pri Ústrednom národnom výbore v Bratislave Odbor pre telesnú výchovu a šport (OTVŠ). V novembri 1938 vydal OTVŠ nariadenie, aby sa ako prvé založili športové zväzy vo futbale, ľadovom hokeji, lyžovaní, boxe a v ľahkej atletike. 26. novembra 1938 sa v Žiline stretli zástupcovia slovenských futbalových žúp Československého futbalového zväzu (ČSFS) a rozhodcovských odbočiek a ustanovili Slovenský futbalový zväz (SFS). Ešte pred vznikom Slovenského štátu sa akcentovala očista športových klubov, aby v každom klube na Slovensku zavládol nový smer, a to smer národný – slovenský a kresťanský. Bolo teda zrejmé, že sa nerátalo s futbalistami a funkcionármi židovského pôvodu. Rozpustiť židovské telovýchovné jednoty a neskôr aj športové kluby nestačilo. Židov bolo potrebné vylúčiť zo spoločenského, a teda aj športového života úplne. 

V novom štáte sa venovala veľká pozornosť výstavbe nových športovísk. V Bratislave, Žiline, Dubnici a Trebišove boli vybudované športové štadióny. V historiografii slovenského futbalu sa ale nedozvieme, že výraznou mierou sa na ich výstavbe podieľali Židia, ktorým bola nariadená pracovná povinnosť. Aby sa vytvorila fikcia humanitného prístupu, mohli Židia v seredskom a nováckom tábore hrať futbal. Bola to však len ilúzia normálneho života pre ľudí určených na konečné riešenie.

V ďalšej časti blogu budeme v kontexte tejto tragickej histórie informovať o príbehu jedného z najlepších futbalistov Slovenska medzivojnového obdobia a neskoršej trénerskej legendy Leopolda „Jima" Šťastného, ktorý výrazne ovplyvnil smerovanie futbalu na Slovensku i v Rakúsku.

Slovenská pravda 2. apríla 1940 uverejnila nariadenie náčelníka SFS, ktorým sa od 1. mája 1940 zakazuje občanom židovskej národnosti športová a funkcionárska aktivita. Leopold „Jim" Šťastný musel z trávnikov odísť. Aj vďaka obetavým funkcionárom, hráčom a fanúšikom vojnu prežil a ostal pri futbale. Jeho rodina však toľko šťastia nemala.

Prehľad vývoja futbalu v Nemecku (1900 – 1942)

1900 Založenie Nemeckej futbalovej asociácie.
1908 Prvý oficiálny zápas nemeckého národného družstva proti Švajčiarsku 5. apríla v Bazileji, ktoré vyhralo Nemecko 5:3.
1911 Za nemecký národný tím nastupujú prví hráči židovského pôvodu Julius Hirsch a Gottfried Fuchs.
1933 Úrad pre šport tretej ríše vyhlasuje, že od 25. apríla 1933 začína implementovať vyhlášku, v ktorej nemecké športové a telovýchovné organizácie slúžia len „árijcom".
1934 Prvé vystúpenie nemeckého národného družstva na majstrovstvách sveta.
1936 Po slabom výkone na Olympiáde v Berlíne sa novým trénerom stal Sepp Herberger.
1937 Sepp Herberger poskladal družstvo, ktoré sa onedlho stalo známe ako „Breslau Elf" (breslauská jedenástka). Prezývku si vyslúžili víťazstvom 8:0 nad Dánskom v nemeckom meste Breslau (dnes Wrocław, Poľsko).
1938 Po anschlusse rakúsky tím rozpustili. Šiestim rakúskym hráčom z klubov Rapid Viedeň, Austria a Prvý viedenský FK prikázali nacistické autority v rámci prejavu jednoty a spolupatričnosti pridať sa k čisto nemeckému družstvu. Tento zmiešaný tím sa zúčastnil majstrovstiev sveta a dosiahol najhoršie výsledky v histórii (nepočítajúc turnaje z rokov 1930 a 1950, v ktorých nesúťažil).
1939 – 1942 Počas druhej svetovej vojny odohrala reprezentácia tretej ríše viac ako 30 medzinárodných zápasov.
1942 Posledný medzištátny zápas futbalového tímu nacistického Nemecka sa odohral
22. novembra v Bratislave proti výberu Slovenska, v ktorom Nemecko vyhralo 5:2. Vzápätí všetky zápasy reprezentácie pozastavili, lebo väčšina hráčov musela narukovať do armády.

Prehľad vývoja futbalu na Slovensku (1896 – 1941) 

1896 Vznik prvého futbalového odboru v Prešporskom telocvičnom spolku PTE (Pozsonyi Torna Egyesület).
1899 Prvý zápas slovenských futbalových klubov odohrali celky PTE a ETVE (Eperjesi Torna és Vívó Egyesület) Prešov 22. mája 1899. Hralo sa v Petržalke a mužstvo PTE vyhralo 2:1.
1912 Skupina mladých ľudí zo sionistickej organizácie Ahavat Cion sa v zostave Jacob Grünhut, Izidor Seidler, Robert Neumann, Josef Pollak, Ludwig Beck, Emil Kurzweil, Julius Falk, Moritz Gross, Pinkas Hirschler, Max Klein, Ignatz Weiss a Emanuel Bruck rozhodla založiť v Prešporku športovú sekciu pri uvedenej organizácii. Obsahom jej činnosti bol futbal.
1913 Prvý oficiálny zápas odohralo družstvo Ahavat Cion 15. júna 1913. Prvé výsledky s kvalitnými bratislavskými súpermi neboli povzbudivé. S VAS (Klub železo a kovorobotníkov) prehrali 0:3, s Törekves (Snaha) 1:4 a s PTE (Prešporský telocvičný spolok) dokonca 0:11. S uvedenými prehrami sa družstvo dokázalo vyrovnať, pretože krátko na to zahralo v odvete remízu 1:1 proti najkvalitnejšiemu družstvu Bratislavy PTE.
1919 12. októbra založili funkcionári maďarských klubov na Slovensku organizáciu Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége – SzLSz, čiže Slovenský futbalový zväz so silnými väzbami na Maďarsko. Medzi zakladajúcimi členmi bolo 86 športových klubov z celého Slovenska a len minimálny počet sa hlásil k slovenskému názvu a zostal neorganizovaný. Medzi zakladajúcimi členmi SzLSz boli aj židovské športové kluby Pozsonyi Makkabea Sport Club (ŠK Makabea Bratislava), Kassai Hakoah Sport Egyesület (Športová jednota Hakoah Košice) a Rózsahegyi Makkabea Sport Egyesület (Športová jednota Makkabi Ružomberok). SzLSz začal na Slovensku organizovať súťaže. 

1920 21. novembra vznikol Židovský futbalový zväz – Kevucas Mesehakej Kadúr Regel šel Jehudith (ŽFS). Jeho sídlom sa stala Praha, a to až do roku 1932, keď bolo jeho ústredie premiestnené do Brna. Na podporu činnosti zväzu bola vytvorená Liga židovských futbalových sudcov – Agudath šof´té hahachráh hajehudith, ktorá bola členom Zväzu futbalových sudcov. ŽFS mal päť organizačných stredísk, z toho dve boli na Slovensku – v Bratislave a v Košiciach. 

V bratislavskom stredisku hrali družstvá ŠK Makabea Bratislava, ŠK Makabi Nové Mesto nad Váhom, ŠK Makabi Piešťany, ŠK Makabi Šurany, ŠK Makabi Topolčany, ŠK Makabi Lučenec, ŠK Hagiborg Prievidza, ŠK Makabi Galanta a ŠK Makabi Komárno. 

Košické stredisko vytvorilo tzv. karpatský okrsok ŽFS z futbalových oddielov ŠK Herzl Vrútky, ŠK Makabea Ružomberok, ŠK Makabea Liptovský Svätý Mikuláš, ŠK Hagibor Kežmarok, ŠK Hagibor Bardejov, ŠK Makabi Prešov, ŠK Hakoach Košice, ŠK Makabea Užhorod, ŠK Makabea Beregszász a ŠK Sámson Huszt. Tvorili ho teda nielen oddiely zo Slovenska, ale aj z Podkarpatskej Rusi. Majstrovstvá tohto okrsku boli jednokolové. 

1922 Karpatský okrsok ŽFS odštartoval svoju oficiálnu súťaž.
1922 Ligové zápasy sa hrali v troch župách (východ, stred, západ) a prvým majstrom Slovenska v rámci ČSFS sa stal klub 1. ČS ŠK Bratislava. Ako majstri Slovenska sa zúčastnili na československých zväzových majstrovstvách o majstra ČSR, kde v semifinále prehrali s SK Hradec Králové.
1923 Po stretnutí funkcionárov Českého futbalového zväzu (ČFS) a Egona Šterna, ktorý zastupoval židovské kluby, bolo rozhodnuté, že futbal bude organizovaný na národnostnom princípe. Maďarský futbalový zväz spolu s nemeckým, židovským a poľskou futbalovou sekciou Zväzu poľských telovýchovných a športových klubov v Československu a Československým futbalovým zväzom (ČSFS) vytvorili Československú asociáciu futbalovú (ČSAF), ktorú prijali do FIFA.
1925 ČSFS vyhlásil celoštátnu súťaž pre amatérov i profesionálov. Slovenské kluby sa rozhodli pre amatérsku súťaž, v ktorej Slovensko mohlo mať len jedného zástupcu.
1927 20. novembra sa 1. ČS ŠK Bratislava, ako historicky prvý klub zo Slovenska, stal majstrom ČSR po víťazstve nad majstrom nemeckého zväzu DSV Budweiss (České Budejovice) v pomere 4:2.
1927 Židovský futbalový zväz mal už len 194 členov, čo bola približne jedna desatina pôvodného stavu členskej základne.
1929 V ŽFS hralo len osem družstiev. Z uvedeného počtu boli tri na Slovensku, a to ŠK Makabea Bratislava, ŠK Makabi Košice a ŠK Makabi Prešov. Táto situácia viedla k vstupu ŽFS do hnutia Makabi, čo prispelo k stabilizácii a v ďalšom období i k rastu členskej základne.
1934 Na konci roka bola pri predsedníctve Makabi vytvorená telocvičná a športová komisia, do ktorej bol zaradený aj futbal.
1938 Židovské listy uverejnili príspevok K. Blocha pod titulom „Bilancia nášho športu", v ktorom autor hodnotil jednotlivé športové odvetvia. Z futbalových družstiev najlepšie zo Slovenska obstál ŠK Makabea Bratislava (hral v I. triede ČSFS) a družstvo ŠK Makabi Košice (hral v II. triede ČSFS). Súčasne autor dodal, že ŠK Makabea Bratislava v dôsledku odstúpenia Petržalky Nemecku stratil svoje ihrisko.
1938 26. novembra bol v Žiline ustanovený Slovenský futbalový zväz – SFS.
1939 6. apríla sa SFS v Bruseli stal členom FIFA.
1940 Vyšlo nariadenie náčelníka SFS, že od 1. mája sa Židom zakazuje športová
a funkcionárska aktivita.
1941 Zrušenie židovských športových klubov a spolkov na základe Nariadenia č. 198 o právnom postavení Židov, hl. VIII, diel prvý, §30 – Zakazuje sa zriaďovať židovské spolky alebo organizácie.

Pozn. V časovom prehľade sú zvýraznené dátumy a udalosti týkajúce sa židovských športovcov.

Názov výstavy: Futbal pod hákovým krížom: Príbeh Leopolda „Jima" Šťastného
Kurátor: Michal Vaněk
Autori textov: Tomáš Černák, Peter Bučka, Kevin Simpson, Michal Vaněk
Miesto: SNM – Múzeum židovskej kultúry, Židovská 17, Bratislava
Trvanie: september 2020 – Jún 2021