#muzeumkvamdomov

Po obsadení Kremnice československou armádou bola 16. decembra 1918 do správy ministerstva financií prevzatá aj mincovňa. Tá bola však už 14. novembra kompletne evakuovaná, zásoby drahých kovov ako aj raziace stroje boli odvezené do Budapešti. Po opätovnom sfunkčnení prevádzky muselo ministerstvo financií zabezpečiť dočasné obeživo kolkovaním rakúsko-uhorských bankoviek a realizovať tlač a razbu nového obeživa. Štátovky I. emisie niesli dátum 15. apríl 1919 a do obehu boli nasadené v hodnotách 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1 000 a 5 000 Kč. Uvažovalo sa nad inými názvami meny: namiesto koruny mal byť sokol, namiesto halierov stotiny, káňatá alebo brká. Boli aj úvahy o zavedení franku. Ministerstvo sa nakoniec rozhodlo pre razbu československej koruny a drobných halierových mincí v pomere 1 Kč = 100 halierov.

Menová odluka sa začala 25. februára 1919 kolkovaním rakúsko-uhorských bankoviek, pričom tento postup bol dohodnutý už v októbri 1918. Z rakúsko-uhorských bankoviek sa okolkovaním stali československé štátovky. Všetky rakúsko-uhorské mince zostali v platnosti.

Kolkovali sa bankovky: 10 koruna (1915), 20 koruna (1913), 50 koruna (1914), 100 koruna (1912), 1 000 koruna (1902). Ostatné bankovky sa stiahli z obehu: 10 koruna (1904), 20 koruna (1907), 20 koruna – druhé vydanie (1913), 50 koruna (1902), 25 koruna (1918), 200 koruna (1918). Kolky sa lepili na maďarskú stranu cez uhorský znak. Na 1 000 korunu boli kolky vytlačené v ľavom spodnom rohu. Do júna 1920 sa z obehu vyradili všetky kolkované rakúsko-uhorské bankovky a boli nahradené prvou emisiou československých štátoviek.

Viac v našej najnovšej výstave Trianon – Zrod novej hranice. Tešíme sa po znovuotvorení na vašu návštevu.

Na obrázkoch dočasné štátovky s československým kolkom a štátovky 1. emisie z roku 1919 zo zbierok SNM – Historického múzea.