Národopisná expozícia v prírode

14. 5. 2011, 14:00 - 23:00

V sobotu, 14. mája 2011 sa uskutočnilo celoeurópske podujatie Noc múzeí a galérií. S realizáciou tohto kultúrneho projektu začalo sa v roku 2005, kedy Ministerstvo kultúry Francúzska dalo si za cieľ pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, raz do roka spojiť všetky európske múzea a galérie. Úlohou Noci múzeí a galérií je prispieť k skvalitneniu ich propagácie, zlepšiť informovanosť verejnosti o ich činnosti, problémoch a význame pri záchrane, ochrane a sprístupňovaní kultúrneho dedičstva, šíriť informácie o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy spôsobom neformálneho vzdelávania a kultivovaného oddychu ako aj posilniť postavenie múzeí a galérií v dnešnej spoločnosti Do tohtoročného 7. ročníka Noci múzeí a galérií 2011 sa zapojilo 80 múzeí a 23 galérií v 50 mestách Slovenska. Jedným z nich bolo aj SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ktoré v priestoroch skanzenu pripravilo kultúrno-spoločenské podujatie s názvom Noční koniari. Hlavným zamestnaním rusínsko-ukrajinského obyvateľstva severovýchodného Slovenska v minulosti bolo roľníctvo, ktoré bolo nerozlučne späté s chovom ťažných zvierat - kráv, volov a koní. Z dôvodu nedostatku ako aj ušetrenia krmiva na zimné obdobie praktizovalo sa denné pasenie kráv a nočné pasenie koní. Pri nočnom pasení koní sa využíval kolektívny spôsob pasenia a zúčastňovali sa ho z každej rodiny jeden z dospelých synov roľníka, u majetnejšieho gazdu to mohol byť aj sluha, ak gazda nemal ani syna, ani sluhu musel sa nočného pasenia koní zúčastniť sám, ale mohol s koňmi na pastvinu poslať aj svoju dcéru. S nočným pasením koní sa začínalo vo večerných hodinách po ukončení poľných prác. Koniari sa v dedine dohodli na čase stretnutia a presnejšom mieste pasenia koní. Na konkrétnom mieste pasenia sa dohadovali preto, aby ten roľník, ktorý ukončí poľné práce neskôr, mohol ostatných koniarov na rozľahlej pastvine rýchlejšie nájsť a pridať sa k ním. Po príchode na určené miesto koniari spútali koňom predné nohy, aby sa im ďaleko nevzdialili a nezatúlali. Nasledovala príprava tenších aj hrubších konárov na ohnisko, opekanie slaniny a zemiakov a príprava viac alebo menej provizórneho prístrešku alebo koliby pre prípad nepriaznivého počasia. Oheň sa udržiaval čím dlhšie a ak všetci nezaspali tak aj celú noc. Plamene ohňa boli predovšetkým zdrojom tepla, ochraňovali koniarov pred nočným chladom, divou zverou, dotieravým hmyzom a podľa ľudových povier aj pred zlými duchmi, ktorých bolo priam cítiť, keďže súčasťou nočného pasenia koní bolo aj rozprávanie o nadprirodzených silách, nevysvetliteľných javoch a hrôzostrašných strašidelných príbehoch zo života. Tieto príbehy jednotliví koniari podávali ako vlastné zážitky alebo ako príhody ich rodinných príslušníkov či blízkych priateľov. Živá predstava opisovanej udalosti závisela od bujnej fantázie a rozprávačského talentu dotyčnej osoby. Základ ich príbehov predstavovali rôzne strašidlá, zlí duchovia a nečisté sily, medzi ktorými dominujúcim bol, samozrejme, čert. Toho si v mnohých prípadoch predstavovali v ľudskej podobe s mohutnou postavou a s dymiacou až polmetrovou fajkou, v ktorej boli žeravé uhlíky veľkosti dlane. Okrem ľudskej podoby čert sa zjavoval aj vo zvieracej podobe, najčastejšie psa s ohnivými očami. Prítomnosť nečistej sily sprevádzali aj rôzne strašidelné zvuky, čo len umocňovalo atmosféru strachu. Niekedy vyvrcholením týchto zvukov bol silný vietor, ktorý mohol uhasiť oheň takým spôsobom, že nezostal ani jeden žeravý uhlík. Koniari prichádzali domov počas brieždenia, aby odpočinuté a napasené kone mohol gazda opäť zapriahnuť a využiť pri poľných alebo povozníckych prácach. Nočné pasenie koní začalo zanikať v 50. rokoch minulého storočia v súvislosti so zakladaním jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov. Cieľom podujatia Noční koniari bolo priblíženie návštevníkom svojráznej atmosféry celonočného pasenia koní, ktoré pracovníci múzea pripravili aj vďaka spomienkam Michala Biloruského zo Š. Štiavnika (rodák z Olšinkova) a Andreja Kucera zo Svidníka (rodák zo Svetlíc), ktorý sa podujatia aj osobne zúčastnil.

L. Puškár, foto: J. Makara