O čom sa v múzeu šepká...


Autorka textu: Diana Kmeťová Miškovičová, SNM – Múzeum Bojnice 
Foto: SNM – Múzeum Bojnice  

No predsa o zmiznutých predmetoch, krádežiach či zničených zbierkach. Áno, z času na čas sa niečo v múzeu rozbije, roztrhá, poškriabe, prederaví a podobne. Každý prípad sa posudzuje osobitne a vinník zodpovedá za spôsobenú škodu. Skúsení a zruční reštaurátori však dokážu aj zdanlivo neriešiteľný problém doviesť do zdarného konca a ošetrovaným predmetom vdýchnuť druhý život. 

Každé múzeum má aj svoje tienisté kapitoly a vlastné, roky tradované „príbehy", ktoré sa častokrát nedajú podložiť žiadnymi rukolapnými dôkazmi. Tieto, rozprávané starými múzejníkmi a väčšinou určené mladším kolegom, má aj bojnické múzeum. Sú to príbehyo dovezených zbierkach v 50. rokoch 20. storočia, ktoré končili na kope a postupne niektoré kusy zmizli nevedno kam, o pálených knihách, ktoré iba niekoľko rokov po vojne v čase nedostatku paliva poslúžili na zohriatie kancelárii v chladných zámockých komnatách, alebo o zničených sochách, pretože niekedy do múzea mala prísť sovietska delegácia, ktorej sa nepatrilo ukazovať náboženské symboly. Tieto a mnohé iné príbehy rozprávali a rozprávajú starí zamestnanci múzea.Koľko je v nich pravdy sa dá bez dôkazov ťažko posúdiť. No sú aj prípady, na ktoré existujú skutočné dôkazy. Tu máme jeden z nich... 



Informácie o ňom pochádzajú zo starých prírastkových zoznamov zbierok. Popri bežných zápisoch sa v nich, z času na čas, objavujú aj zaujímavosti. Pri jednom, formátom malom obraze,je ceruzou urobený zápis s poznámkou, dodatočne osadenou do zátvoriek a prečiarknutou.Samozrejme nič zaujímavé, poviete si, ale obsah a kontext zaujímavý bol. Malý obraz možno nie je zaujímavý pre kunsthistorikov, pretože autorom nie je ani Rembrandt alebo Vermeer,ale maďarský maliar Alexander Brodszky. Avšak pre bojnické múzeum význam má – zobrazuje podobu Bojnického zámku pred poslednou veľkou prestavbou. O toprekvapujúcejšia je poznámka,bez dátumu a podpisu, uvedená v odbornej knihe: „Darované veľvyslancovi SSSR". No obraz jenaďalej súčasťou zbierok a stálej expozície bojnického múzea. Prečo neskončil vo veľvyslancových rukách? Podľa opráv v opise predmetu možno predpokladať, že pod daným číslom bol v prírastkovej knihe múzea pôvodne zaevidované iný obraz – pastel od akademického maliara Bohumila Dvorského. Až neskôr niekto tieto údaje opravil a inventárne číslo pridelil inému – malému, ale vzácnejšiemu oleju na plátne od Alexandra Brodszkého a poznámku o darovaní len prečiarkol. Túto myšlienku podporuje aj predchádzajúcich 13 zápisov v knihe. Všetky totižto patria dielam Bohumila Dvorského. A kde skončil pastel od B. Dvorského, ktorý bol pôvodne v knihe zapísaný? Predsa v rukách sovietskeho veľvyslanca.O tomtosíce odborná kniha mlčí, ale archívne dokumenty príbeh dopovedajú. Listom, datovaným dňa 12. februára 1959, žiada riaditeľ Krajskej galérie Ľudovít Štrompachnadriadené orgány o súhlas s odpísaním zbierkového predmetu galérie, ktorý, ako v liste zdôrazňuje, bol „na návrh predsedu KNV súdruha Andrisa a riaditeľa KNM súdruha Hodála" darovaný dňa 18. novembra 1958 sovietskemu konzulovi. Konzulovi tak nebol darovaný obraz od Alexandra Brodszkého, ale pastel od Bohumila Dvorského pod názvom Bojnický zámok.



Pramene
Odborná dokumentácia. Umiestnenie: Bojnice: SNM – Múzeum Bojnice. Odborná inventárna kniha 1954-1963. Evidenčné číslo XI-613.
Fond Krajská galéria v Bojniciach. Umiestnenie: Bojnice: Archív SNM, pobočka Bojnice. Rok 1959-Korešpondencia.