Národopisná expozícia v prírode

18. 6. 2011, 07:00 - 16:00

Sobotňajší popoludňajší program 57. Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska vyvrcholil v národopisnej expozícii v prírode (skanzene) SNM – MUK vo Svidníku. V pásme Krasnobrodský jarmok („Krasnobridskyj jarmarok“) predstavili sa folklórne súbory Beskyd zo Stakčína, Javorina z Torysiek, Kurovčan z Kurova, Makovica zo Svidníka, Poľana z Jarabiny, Poračan z Poráča, Porubľanka z Ruskej Poruby, Slovinka zo Sloviniek, Tichopotočan z Tichého Potoka a Karpaťanyn - senior z Prešova. Svojimi svojráznymi krojmi jarmočný dav spestril aj detský folklórny súbor Lopotočka z Moskvy. V tomto programe účinkujúci sa vžili do jarmočnej atmosféry a s náležitým pokrikovaním ponúkali vyrobené produkty kupujúcim. Niektorí jedinci svojím improvizovaným vystúpením skutočne predviedli výkon správnych trhovníkov s patričnou jarmočnou atmosférou, napríklad vychvaľovaním do nebies svojho pochybného tovaru, handrkovaním sa na prútených metlách a iných výrobkov, krádež jednotlivých kusov predávaných vecí Cigánmi a pod. Vyvrcholením starodávneho krasnobrodského jarmoku bolo symbolické kupovanie dievčat a vdov, čo sa v minulosti skutočne praktizovalo. V skanzene túto udalosť vybubnoval bubeník („bubnar“). Počas humorne ladenej skupinovej svadby oženilo sa päť párov, utvorených z folklórnych skupín a okrem iného oženili aj svidníckeho primátora Jána Holodňáka, ktorý si zobral za manželku tanečníčku-Cigánku zo súboru Makovica. V cerkvi ich zosobášil prot. Mgr. Ján Sovič. Scenáristom programu bol Peter Begeni, režisérom Jozef Varchol. Krásnobrodský jarmok bol jediný jarmok, kde sa v minulosti kupovali mladé dievčatá a vdovy, ktorého korene siahajú o pohanských čias, konal sa trikrát do roka. Dievčatá s rozpustenými vlasmi, ozdobenými kvetmi a vdovy s vienkami na hlavách prichádzali pred krasnobrodský kláštor („monastyr“) a postávali si do radu. Mládenci, ktorí sa prechádzali popred nimi, vybrali si tú dievčinu/vdovu, ktorá sa im najviac zapáčila. Chytili ju za ruku a so slovami „Poď do popa, keď ti treba chlopa“ šli do kláštora, kde ich kňaz hneď zosobášil. Rýchle sobáše sa často končili bitkou medzi príbuznými a prívržencami mladého sobášiaceho sa páru. Kvôli týmto nezhodám a bitkám v roku 1720 boli tieto jarmoky na dievčatá a vdovy zakázané. O Krasnobrodských jarmokoch ešte v 19 st. písala česká spisovateľka Božena Nemcová a ukrajinský etnograf Zenon Kuzeľa.

Nadežda Varcholová