Múzeum Červený Kameň

Hradná lekáreň, nazývaná Zlatý orol, vznikla v druhej polovici 17. storočia. Aj keď v tomto období lekárne bývali súčasťou hradov, lekáreň Zlatý orol je jedna z mála, ktorá sa zachovala. Pod jej vznik sa podpísal Mikuláš IV. Pálfi. A pýtate sa, čo ho k tomu viedlo?

Mikuláš IV. Pálfi pri založení lekárne zúročil poznatky a vedomosti, ktoré získal počas návštev v Taliansku a Nemecku. Ďalšou pohnútkou a dôležitým faktorom pre vznik lekárne boli praktické potreby súvisiace vtedy so širiacimi sa epidémiami moru.

Domáci lekár pravdepodobne vykonával i funkciu lekárnika. Jediným po mene známym lekárnikom je Jozef Karol Perbergg (1702-1777). Do služieb Pálfiovcov, ako ich lekár vstúpil niekedy v roku 1750 a túto funkciu vykonával pravdepodobne až do svojej smrti v roku 1777.

Lekáreň mala slúžiť výlučne Pálfiovcom, ich návštevám a služobníctvu. Pôvodne mala dve miestnosti, ktoré zabezpečovali funkciu laboratória a druhá bola výdajňa liekov a ich sklad. Z pôvodného zariadenia lekárne sa zachovalo len niekoľko fajansových lekárenských nádob vyrobených v talianskej Faenze, ktoré získal Mikuláš IV. Pálfi.

Nábytok lekárne bol vyrobený v roku 1752 zo smrekového dreva. Čelá zásuviek sú pomaľované s výjavmi krajiny alebo krajiny s hradom. Zároveň sú čelá zásuviek označené nemeckým názvom lieku. V zásuvkách boli jednotlivé časti byliniek uložené oddelene. Teda boli zásuvky na listy, na kvety, semená a tak ďalej.

A čo za bylinky hradná lekáreň ukrývala?

V lekárnickej praxi využívali okrem iných bylín hlavne žihľavu, prasličku, mätu, žeruchu, pľúcnik, sedmokrásku a iné.

Zámerne sú spomenuté tieto bylinky, lebo práve tieto si v tomto čase môžete i vy počas prechádzok nazbierať v lese a obohatiť svoju domácu lekáreň.

Zaujímavou súčasťou zariadenia lekárne je nádoba na 4 druhy oleja z 18. storočia a alchymistická piecka. 

Predstavu o tom, ako lekáreň fungovala nám do určitej miery sprostredkúvajú zachované literárne pramene: Receptár z roku 1727 a tri liekopisné knihy z 2. polovice 18. storočia. Tie sa teraz nachádzajú v Slovenskom národnom archíve. 

Rovnako ako začiatok, tak ani koniec činnosti lekárne nevieme presne datovať. Kňaz a historik v jednej osobe Pál Jedlicska v jednej zo svojich vlastivedných publikácií spomína, že činnosť lekárne bola nakrátko obnovená v tridsiatich rokoch 19. storočia z dôvodu epidémie cholery.

Pripravili sme pre Vás aj dva pracovné listy. Pomocou prvého sa môžete vžiť do úlohy nášho hradného lekárnika a hľadať liečivé bylinky počas svojich potuliek v prírode. Pracovný list si môžete stiahnuť kliknutím na tento odkaz. 
Pomocou ďalšieho pracovného listu si môžete sami vyrobiť záložku do knižky. Svoje hotové výtvory nám môžete aj poslať na náš FB. Stiahnuť si ho môžete kliknutím na tento odkaz. 

Autor článku: Mgr. Monika Tomášková

ZDROJE: Zigo, J. (január 2019) Lekárnik, dejiny slovenského lekárnictva. Lekáreň Zlatý orol na hrade Červený Kameň, 56-57
             Zigo, J. (február 2019) Lekárnik, dejiny slovenského lekárnictva. Lekáreň Zlatý orol na hrade Červený Kameň, 62-63 
             http://zdraviezkarpat.eu/dary-prirody/liecive-rastliny/54-podbel-liecivy
             http://marthasteward.com/275000/paper-crafts

ZDROJE FOTOGRAFIE: Dokumentačné oddelenie SNM-MČK

                                 Mgr. Jakub Zigo (foto receptára)