Poslanie a história múzea
Poslanie
SNM – Múzeum Betliar spravuje bývalé sídla rodiny Andrássyovcov, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí. Celý zbierkový fond múzea tvorí pozostalosť po rodine Andrássy. Pod správu múzea patrí kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka a Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Kaštieľ Betliar je skutočne luxusné sídlo, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku 18. storočia) vznikla v rokoch 1881 – 1886 za grófa Emanuela I. Andrássyho (1821-1891) rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Hrad Krásna Hôrka, pôvodne stredoveké opevnenie, ktoré je momentálne v rekonštrukcii po ničivom požiari, ktorý ho zasiahol v roku 2012. Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je unikátna pamiatka na bývalom panstve Andrássyovcov, postavená v rokoch 1903 – 1904. Je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a využíva prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia. Je tu pochovaný gróf Dionýz Andrássy so svojou manželkou Františkou.
História
Počiatky muzeálneho využitia niektorého z priestorov SNM – Múzea Betliar, konkrétne hradu Krásna Hôrka, spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach. Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andrássy na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety.
Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a kaštieľ aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. Po tomto roku vznikla Koncepcia muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka s cieľom zmeny expozície a jej rozšírením do zničených a zatiaľ nesprístupnených častí hradu. Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 – 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa. Po čiastočnej reinštalácii doc. Güntherovou bol kaštieľ ako pamiatkový objekt v roku 1953 sprístupnený širokej verejnosti.
Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za Štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov. V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1962 sa stretla komisia, ktorá rozhodovala o ďalšom charaktere a poslaní objektu kaštieľa. V rokoch 1975 – 1977 prebiehal stavebno-archeologický a podrobný architektonicko-historický výskum kaštieľa a všetkých objektov areálu vrátane stavieb v prírodnom parku. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986.
V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. Uznesením vlády SR č. 54 z 15. marca 1985 bol celý areál kaštieľa aj s prírodným parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 – 1994. Pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.
Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR. Vysunutými expozíciami SNM – Múzea Betliar sú expozície na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.