Poslanie a história múzea

Poslanie 

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej sídli múzeum. 

História 

V roku 1964 sa v obci Dolná Strehová v klasicistickom kaštieli z roku 1770 pri 100. výročí úmrtia významného maďarského dramatika a básnika Imre Madácha vytvorila múzejná inštitúcia ako Múzeum Imre Madácha. Do prípravy osláv boli zainteresovaní: Slovenská národná rada, Stredoslovenský Krajský národný výbor v Banskej Bystrici, Okresný národný výbor v Lučenci, MNV v Dolnej Strehovej, Zväz slovenských spisovateľov, Csemadok - Kultúrny zväz mad'arských pracujúcich v Československu a Slovenský výbor obrancov mieru. Spomienkových osláv sa pri hrobke spisovateľa a jeho rodiny v parku kaštieľa zúčastnili významní predstavitelia spoločenského a kultúrneho života. Jubileum bolo zaradené medzi kultúrne výročia Svetovej rady mieru a bolo súčasťou kultúrnej dohody medzi ČSSR a MĽR. Libreto a scenár spracoval Gejza Balaša, pracovník Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti v B. Bystrici. Uznesenie R-ONV v Lučenci č. 61 z 25. 9.1964 o príprave osláv 100. výročia smrti I. Madácha schválilo i perspektívne zriadenie celoslovenského múzea slovensko-mad'arských tradícií. Vypracovanie libreta a scenára malo byť zadané Historickému ústavu SAV v Bratislave, technická realizácia Slovenskému fondu výtvarných umení Dielo v Bratislave. Múzeum sa však v takej podobe nikdy nerealizovalo. Pôvodný názov Pamätná izba vzhľadom na rozsah expozície bol neskôr pozmenený na Literárne múzeum Imricha Madácha. Organizačne bolo začlenené do Fiľakovského múzea, ktoré plnilo funkciu mestského múzea. Je dôležité spomenúť tieto skutočnosti, pretože počtom malá zbierka historických artefaktov exponovaných v múzeu je dodnes začlenená do zbierok súčasného SNM – Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň. 

V rámci územnej reorganizácie štátnej správy sa v r. 1968 z okrajových území okresov Lučenec, Zvolen a Levice vytvoril okres so sídlom vo Veľkom Krtíši. Ustanovujúce plenárne zasadnutie ONV vo Veľkom Krtíši sa konalo 31. 7. 1968. Zaoberalo sa pôsobnosťou organizácií a inštitúcií prevzatých územne z bývalého okresu Lučenec a vytváralo vlastné. Literárne múzeum I. Madácha v Dolnej Strehovej dostalo názov Okresné literárne múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej s účinnosťou od 1. 9. 1968, riadené Odborom školstva a kultúry ONV vo Veľkom Krtíši. V záujme plnenia zamerania múzea a rozšírenia obsahu expozícií boli tieto ešte v tom istom roku doplnené o život a dielo ďalšieho maďarského spisovateľa slovenského pôvodu Kálmána Mikszátha, rodáka z obce Sklabiná. Keďže snahy o rozšírenie obsahu múzejných expozícií pokračovali a bohatá literárna história aj kultúrne tradície okresu umožňovali výskum i budovanie múzejných zbierok, uznesením Pléna ONV č. 10 z 27. 9. 1968 došlo opäť k premenovaniu múzea na Okresné vlastivedné múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej. 

Pri príležitosti 120. výročia revolučných udalostí 1848, na ktorých sa podieľal na území okresu v obci Horné a Dolné Príbelce a okolí revolučný básnik Janko Kráľ a miestny učiteľ Ján Rotarides, vznikla potreba revolučné vystúpenie ľudu proti sociálnemu útlaku prezentovať v expozíciách múzea. V roku 1969 bolo úlohou múzea pripraviť expozíciu o živote a diele Augusta Horislava Škultétyho, rodáka z Veľkého Krtíša, príslušníka Štúrovej školy, národného buditeľa, spisovateľa. Čo však malo zásadne pozmeniť úzke zameranie múzea na literárne dejiny bola reinštalácia všetkých existujúcich expozícií a uvoľnenie priestorov na budovanie a expozíciu národopisných a prírodovedných zbierok. Priemerná ročná návštevnosť múzea (3000 – 4000 návštevníkov pri prevádzke 4 hodiny denne) bola označená ako jedna z najlepších v bývalom Lučenskom okrese. Múzeum plnilo úlohu výstavného zariadenia. Zbierkotvorná činnosť bola nesystematická, náhodná. Priestory určené pre národopisné a prírodovedné zbierky a expozície zaplnila expozícia revolučného robotníckeho hnutia v okrese Veľký Krtíš. Až potreba plnenia Koncepcie ďalšieho rozvoja múzeí do roku 1980 – 1985 schválená uznesením R-SKNV v Banskej Bystrici č. 148/1977 z 6. 7. 1977 upriamila pozornosť na rozvoj jediného múzea v okrese. Zo správy o plnení koncepcie sa dozvedáme, že v Okresnom vlastivednom múzeu sa pripravuje generálna oprava budovy a prestavba expozície - literárno-historickej na vlastivednú. Múzeum zhromažďovalo artefakty pre novú expozíciu, ktorá sa mala realizovať v roku 1979 a sprístupniť v r. 1980. Generálna oprava budovy sa začala ešte počas plnej prevádzky múzea, neskôr bol prístup turistickej verejnosti do expozícií čiastočne obmedzený. V rokoch 1985 – 1986 boli expozície múzea demontované. Literárne expozície boli sčasti venované školám podľa záujmu, historické a národopisné zbierky uložené v niekoľkých depozitároch mimo sídla múzea a pracovníci presťahovaní do provizórnych priestorov. Toto provizórium trvalo do roku 1991, kedy boli náhle uvoľnené priestory barokového kaštieľa z r. 1730 na hrade Modrý Kameň. Ešte v provizóriu pracujúce Vlastivedné múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej usporiadalo v r. 1991 v kaplnke prvú výstavu sakrálnych malieb pod názvom Reminiscencie. To bolo prvé podujatie múzea na modrokamenskom hrade pred jesenným, už definitívnym sťahovaním sa do súčasných priestorov. Tu sa začína zápas o orientáciu múzea v novom prostredí v období reprofilácie múzeí. Budova barokového kaštieľa v areáli hradu Modrý Kameň vyžadovala elementárne úpravy, aby múzeum mohlo začať s činnosťou - odstránenie nepôvodných stavebných úprav, oprava elektroinštalácie, nátery stien, prevoz a ošetrovanie prevzatých zbierok. Inštalovali sa prvé expozície, aby múzeum aspoň čiastočne prezentovalo a sprístupnilo 40 rokov uzavretý objekt hradu verejnosti. Súčasne sa pripravovali administratívne a odborné pracoviská. Ministerstvo kultúry SR vydalo 30. 11. 1993 rozhodnutím č. MK-1833/1993-1 zriaďovaciu listinu Vlastivedného múzea hrad Modrý Kameň. Rozvíjalo svoju činnosť naďalej ako vlastivedné múzeum. Všeobecné vlastivedné zameranie na regionálnu históriu a súčasnosť neposkytovalo dostatočnú náplň na primeranú zbierkotvornú činnosť. V okolí existovalo niekoľko múzeí, ktoré oblasť Novohradu a Hontu už dokumentovalo. Z iniciatívy riaditeľa múzea Dr. Vladimíra Siváčka a spisovateľa Dr. Jána Feketeho, modrokamenského rodáka a vtedy poslanca NR, so súhlasom Ministerstva kultúry SR sa zmenila profilácia múzea na bábkarské kultúry a hračky ako jediného na Slovensku. 

Rozhodnutím č. MK-349/1996-1 z 15. 2. 1996 sa zmenil názov múzea na Múzeum bábkarských kultúr a hračiek ako nástupníckej inštitúcie Okresného vlastivedného múzea. V rámci svojej špecializácie na bábkarské kultúry a hračky malo celoslovenskú pôsobnosť, ale plnilo aj funkciu regionálneho múzea so zameraním na históriu regiónu a etnografiu. Jeho poslaním sa stalo teda cieľavedomé a plánovité zhromažďovanie, vedecké a odborné zhodnocovanie, spracovanie, ochrana a prezentácia zbierkového fondu v súlade so svojim zameraním. Po prvých výstavách divadelných bábok z českého Muzea loutkářských kultur v Chrudimi a hračiek z maďarského Múzea hračiek v Kecskeméte, začala sa práca múzea „na zelenej lúke" v oblasti výskumu a tvorby zbierok, rozvíjanie spolupráce s divadlami, divadelníkmi, zberateľmi... Do múzea prichádzali prvé hračky od darcov, prvé výpožičky od múzeí, kde hračky, najmä ľudové, tvorili súčasť národopisných zbierok. V kaplnke kaštieľa pokračovali výstavy výtvarného umenia, budovala sa národopisná expozícia. Prvé vlastné expozície divadelných bábok a hračiek uzreli svetlo sveta v r. 1995. Rozhodnutím MK SR č. MK - 2368/1996-1 z 28. 6. 1996 sa múzeum stalo súčasťou Senohradského kultúrneho centra vo Veľkom Krtíši ako Senohradské múzeum. Jeho zriaďovateľom sa stal Krajský úrad v Banskej Bystrici. V roku 1997 sa názov zmenil na Hontiansko-novohradské kultúrne centrum vo Veľkom Krtíši a názov múzea na Hontiansko-novohradské múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Rozhodnutím Krajského úradu v B. Bystrici č. 98/03573 z 5. 6. 1998 sa múzeu opäť vracia názov Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Hrad Modrý Kameň „vzhľadom na odborné zameranie a špecializáciu múzea v sústave múzeí na múzejnú dokumentáciu bábkarských kultúr a hračiek" /kon. cit./ rozhodnutím toho istého orgánu č. 98/053995 zo 17. 12. 1998 sa múzeum vyčlenilo z Hontiansko-novohradského kultúrneho centra vo Veľkom Krtíši a potvrdil sa jeho názov i zameranie. Múzeum sa postupne zviditeľňovalo a po 0. ročníku podujatia Bábkarský festival Modrý Kameň a jeho nasledujúcich ročníkoch sa stalo známejším i pre širší región Slovenska. Smerovali sem školské zájazdy, rodiny s deťmi i jednotlivci a návštevnosť múzea vzrastala, podobne ako sa zväčšoval jeho zbierkový fond. V múzeu sa konalo mnoho ďalších podujatí, ktoré odkrývali nové vrstvy návštevníkov a približovali múzeum verejnosti. Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. 1062/2002-1 z 1. 7. 2002 sa Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň stalo špecializovaným múzeom Slovenského národného múzea v Bratislave. V súlade s touto skutočnosťou začalo intenzívne rozvíjať svoju odbornú i kultúrno-výchovnú činnosť. Svoju akvizičnú činnosť intenzívne sústredilo na zdokumentovanie 20. storočia, najmä v rámci svojho hlavného zamerania na bábkové divadlo a hračky. Vytvorilo možností základného muzeologického výskumu. 

Okrem Bábkarského festivalu Modrý Kameň pripravovalo pre deti a mládež Bábkové divadelné dni, tvorivé výtvarné dielne, výstavy detskej výtvarnej tvorivosti. Pripravilo niekoľko ročníkov podujatia Hračka roka - Najkrajšia rozprávka. Vyhľadávanými podujatiami sa stali Nočné prechádzky na hrade Modrý Kameň, Vianoce na hrade so živým betlehemom a vystúpeniami regionálnych folklórnych súborov a mnohé iné. V roku 2004 sa zvýšila návštevnosť múzea o 40%. Svedčilo to o zaradení sa medzi múzeá, ktoré už mali svojho stáleho návštevníka. V súčasnosti sa ponuka kultúrnych a vzdelávacích podujatí významne rozšírila. Vo svojich zbierkach dnes múzeum uchováva 17 000 ks zbierkových predmetov. Výstavy zo zbierok múzea v oblasti bábkarských kultúr a hračiek mali možnosť navštíviť návštevníci mnohých múzeí na Slovensku. V roku 2018 dosiahlo múzeum návštevnosť 56 000 návštevníkov expozícií, výstav, kultúrnych a vzdelávacích podujatí.