Ženy v národno-emancipačnom hnutí 19. storočia

od 10. 4. 2019 do 3. 6. 2019

Ženy v národno-emancipačnom hnutí 19. storočia


Repríza výstavy Ženy v národnoemancipačnom hnutí 19. storočia a štúrovci, ako už vyplýva z jej názvu, približuje osudy žien národného obrodenia nielen slovenského, ale aj českého.

Všeobecne uznávaným pravidlom pre ženy v danej dobe bolo výstižné nemecké heslo kinder - küche - kirche, teda deti - kuchyňa - kostol. V slovenskom prostredí už osvietenci Juraj Fándly či Ondrej Plachý začali hovoriť o vzdelávaní dievčat. Zdôrazňovali potrebu jeho praktického zamerania. Po r.1843, teda prijatí novej spisovnej slovenčiny, sa v slovenských dobových periodikách objavujú články národovcov o potrebe vzdelávania dievčat v materinskej reči a zapájania sa žien do národno-obrodeneckého hnutia a dobročinnej práce. Chopili sa jej predovšetkým ženy z rodín učiteľov, evanjelických farárov, ich manželky, dcéry a ďalšie rodinné príslušníčky. Samostatným fenoménom bolo ochotnícke divadlo, do ktorého sa začali zapájať aj ženy – v Liptovskom Mikuláši, Sobotišti a postupne v ďalších slovenských mestách.

Výstava približuje osudy jednotlivých žien nielen z hľadiska ich zapojenia sa do národného hnutia, ale aj ich osobný život, ktorý mnohokrát vybočoval zo súdobej normy. Takým bol napríklad život Boženy Němcovej. V protiklade osobného šťastia stoja dve ženy sprítomnené na výstave – na jednej strane nešťastná láska k Samovi Bohdanovi Hroboňovi a nešťastné manželstvo s Františkom Čelakovským Bohuslavy Rajskej, na druhej plnohodnotné a šťastné manželstvo Aničky Hurbanovej, rodenej Jurkovičovej, manželky Jozefa Miloslava Hurbana. Samostatnú časť výstavy tvoria ženy z okolia Ľudovíta Štúra, z jeho najbližšej rodiny: matka, sestra, švagriné, netere a jeho lásky či priateľstvá, ktoré ostali v platonickej forme.