Múzeum ukrajinskej kultúry

od 18. 12. 2014 do 18. 3. 2015

    Atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu, Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú v bosnianskom Sarajeve 28. júna 1914, sa stal zámienkou na rozpútanie dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Mesiac po atentáte, 28. júla 1914, vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku. Bol to začiatok vypuknutia tzv. Veľkej vojny“, neskôr nazvanou prvou svetovou vojnou. Do vojny bolo postupne priamo, či nepriamo zapojených vyše 30 štátov s viac ako 1,5 miliardou obyvateľstva. Bojovalo sa na frontoch v Európe, Ázii, Afrike a okrem pevniny sa bojovalo na moriach prostredníctvom ponoriek a vo vzduchu prostredníctvom lietadiel, ktoré mali za sebou len pár rokov existencie. Proti sebe stál blok centrálnych, resp. Ústredných mocností (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko) a blok štátov Dohody (štáty ako Francúzsko, Veľká Británia, Rusko, neskôr Taliansko, od roku 1917 USA a ďalšie). V tejto vojne sa rozhodovalo o budúcom usporiadaní Európy a sveta, ale aj o budúcich osudoch malých národov.

V roku 1911 si následník  rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d'Este zvolil Svidník ako sídlo generálneho štábu rakúsko-uhorskej cisárskej a kráľovskej armády, ktorá nacvičovala vojenské manévre v prípade potenciálneho útoku ruských vojsk.

     Vojnový konflikt v Karpatoch  zasiahol územie  dnešných okresov  Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné a okres Snina. Tieto priestory karpatského oblúku, ako pohraničné pásmo historického Uhorska, bránila 3. rakúsko-uhorská cisárska a kráľovská armáda a proti nej stála 8. ruská cárska armáda, ktorá sa chcela cez priesmyky východných Karpát prebojovať do centra monarchie a tým vyradiť Rakúsko-Uhorsko z vojny.

Koncom septembra 1914 sa ruské vojsko pod vedením generála A. A. Brusilova ocitlo v tesnej blízkosti územia dnešného východného Slovenska. Na území rakúskej Haliče sa ruskej 8. armáde pod vedením generála A. A. Brusilova podarilo obsadiť mestečká Krosno a Duklu.

Hlavný nápor ruských jednotiek bol sústredený proti  rakúsko-uhorskej 3. armáde generála S. Boroeviča, ktorá bránila Dukliansky priesmyk. Vojaci museli čeliť ťažkým prírodným podmienkam, pričom  rakúsko-uhorská armáda zápasila s nedostatkom zimnej výstroje.

Po dobytí Duklianskeho priesmyku ruskými jednotkami v dňoch 28.-29.11.1914 rakúsko-uhorské jednotky začali ustupovať smerom k Stropkovu, ktorý ruskí vojaci dobyli 2. decembra 1914.

Tento úspech ruských vojsk si však vyžiadal aj ťažké straty v podobe tisícov mŕtvych a ranených vojakov. Ruský postup bol smerom od Bardejova zastavený a ľavé krídlo ruskej 8. armády muselo ustúpiť z Michaloviec.

Koncom decembra 1914 sa ruské vojská znova ocitli v predhorí Karpatských priesmykov. Rakúsko-uhorská armáda musela znova čeliť novým obavám z prípadného ruského útoku. Došlo k posilneniu cisárskych vojsk nemeckými vojakmi.

Boje na území východného Slovenska boli obnovené začiatkom roka 1915.

V aprílových dňoch sa ruské jednotky sústredili na vytlačenie nepriateľa z priestoru Humenného, Sniny a Medzilaboriec. Tento zámer však skončil neúspechom ruských vojsk. Aj vďaka tomu, že rakúsko-uhorskú cisársku a kráľovskú armádu posilnili nemeckí vojaci, ktorí začiatkom mája 1915 prešli do protiofenzívy pri poľskom meste Gorlice. Došlo tak  k prelomeniu ruského frontu v západnej Haliči a postupujúce rakúsko-uhorské a nemecké vojská prinútili ruskú armádu k stiahnutiu jednotiek z Karpát. Z terajšieho okresu Bardejov ustúpili poslední ruskí vojaci 5. mája 1915 a zo svidníckeho okresu 6. mája 1915. 

Hlavný cieľ ruskej armády, preniknúť do centra monarchie, sa nepodaril. Ruské vojská boli následne vytlačené takmer z celej Haliče a Bukoviny.