Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, 19
Autor: Sopoliga Miroslav (zost.)
Obsahuje kapitoly: Dejiny, Dejiny kultúry, Etnografia a folkloristika, Jazykoveda, Literárna veda. V centre pozornosti vedcko-výskumnej práce V. P. Lattu bola dialektológia, najmä ukrajinské nárečia východného Slovenska, resp. západo-ukrajinské nárečia. Vrcholom jeho snáh v tomto smere je Atlas ukrajinských nárečí východného Slovenska, čo zdôrazňuje vo svojom príspevku Etnografická pozostalosť V. P. Lattu M. Sopoliga. V publikovanom materiálu o rodine v Karpatách autor J. Hoško prichádza k záveru, že behom celého stredoveku do konca 18. a začiatku 19. st. neexistovala v Karpatách a Prikarpatsku veľká patriarchálna rodina. Prevahu mali malé a rozšírené rodiny. M. Dujčák vo svojej práci podáva lexikálno-sémantickú a štruktúrnu analýzu mikrotoponymických pomenovaní ukrajinských obci východného Slovenska. Výskum zachycuje mikrotoponymické názvy z 306 obcí a 19 osád. Š. Hostiňák predstavuje významného verejného a kultúrneho činiteľa predvojnového Zakarpatska, spisovateľa Vasiľa Grendžu-Donského ako autentického kronikára udalosti, ktoré viedli k vyhláseniu karpato-ukrajinskej štátnosti v marci v roku 1939. Vo svojom denníku pod názvom „Šťastie a žiaľ Karpatskej Ukrajiny“ autor dôkladne zachytáva každodenný zápas o získanie a budovanie štátnosti na tomto kúsku ukrajinského územia.