Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, 22
Autor: Sopoliga Mroslav (zost.)
A. Barnovský v svojom príspevku podáva stručnú analýzu administratívneho zrušenia gréckokatolíckej cirkvi. Cieľom príspevku J. Hoška je vysvetlenie, prečo pôvodní dedinskí starostovia – „tyvuny“ boli v Haliči v 14.-16. st. vytlačení poľskou šľachtou a akí dopad mala táto zmena na právny systém okupovanej krajiny. V strede bádateľského záujmu Š, Hostiňáka je rukopisný zborník ukrajinských duchovných piesní 17.-18. st. z už neexistujúcej obce Zvala pri Snine. Publikovaním doteraz neznámej rukopisnej práce Mychajla Beskyda čitateľ má možnosť zoznámiť sa s doposiaľ nepoznanými stránkami cirkevných a svetských dejín obce Čdertižné. Autor J. Bača vo svojej práce analyzuje výučbu ruštiny na Gréckokatolíckom učiteľskom ústave v Prešove. V príspevku M. Dolnickej sú uverejnené texty dvoch doteraz neznámych a v autografoch nezachovaných listov Jagiča I. Paňkevičovi. Štúdia M. Sopoligu je zameraná na niektoré problémy súvisiace s doterajším vývojom a etnickou identifikáciou pomerne veľkej etnickej skupiny ukrajinského pôvodu. J. Varchol vo svojom príspevku analyzuje spoločenský život mládeže na dedine – na priadkach („večurkach“). Ľudové povesti o založení dedín a vzniku ich názvom, tzv. toponymické povesti tvoria základ príspevku N. Varcholovej. M. Mušinka v svojej práci detailne analyzuje jednu z najstarších plných zápisov ukrajinskej ľudovej piesne „Dunaju, Dunaju, čemu smuten četeš?“ z polovice 16. st., známy pod názvom „Pisňa pro Štefana Vojevodu“. O spôsobe spracovania textilných surovín a ľudového tkáčstva píše A. Chudíková. M. Dujčák v svojom obšírnom príspevku skúma lexikálnu a sémantickú stránku nárečových frazeologických jednotiek v porovnaní s paralelnými frazeologizmami v spisovnej ukrajinčine a slovenčine. Názvami dobytka v ukrajinských nárečiach východného Slovenska sa zaoberá Ľ. Millá. Nárečiam Rusínov-Ukrajincov je venovaná práca M. Čižmárovej, v ktorej skúma lexikálnu a sémantickú stránku nárečových frazeologických jednotiek v porovnaní s paralelnými frazeologizmami v spisovnej ukrajinčine a slovenčine. O voľnej grafike O. Dubaya v rokoch 1945-1985 píše L. Puškár, ktorého tvorba má prevážne lyricko-expresívny a od polovice 60. rokov geometricko-konštruktívny charakter. O význame krížoch a ich druhoch v sakrálnom umení píše D. Sopoligová. Ľ. Babotová sa zaoberá literárnou tvorbou literatúry Rusínov-Ukrajinco pre deti a mládež v 70.-80. rokoch 20. st. Vo svojej štúdii J. Kundrát sa zameral na analýzu slovenských prekladov Frankovej básne Kamenári.