Noc múzeí a galérií 2022 v sídelnej budove SNM a v SNM – Prírodovednom múzeu
14. 5. 2022, 09:00 - 23:30
Expozície
Zázrak prírody – Človek v čase a priestore
Zázrak prírody – Príbeh života na Zemi
Zázrak prírody – Biodiverzita Zeme
Zázrak prírody – Biodiverzita Slovenska
Klenoty Zeme – je z technických príčin uzatvorená
Výstavy
Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia
Ignác Schächtl a Šechtlovci – od kolodiového procesu po digitál (1865 – 2021)
Program
Prírodovedné prednášky v Objavovni na 3. poschodí
15.00 Krotiteľ draka a ochranca Bratislavy. Čo bolo ukryté v plastike sv. Michala Archanjela a aké sú jej dejiny?
Michalská veža, ikonická pamiatka hlavného mesta Slovenskej republiky, sa v súčasnosti podrobuje komplexnej obnove. Kvôli reštaurátorským prácam bola z vrcholu veže sňatá i baroková plastika sv. Michala Archanjela, ktorá vo svojom vnútri ukrývala viaceré písomné dokumenty a rôzne predmety z minulých storočí. Prednáška sa zameria nielen na objavené artefakty a zaujímavú históriu výnimočného diela, ale osvetlí aj pozoruhodnú osobnosť jeho tvorcu a ďalšie širšie súvislosti. Prednáša: Ing. arch. Patrik Baxa, Fakulta architektúry STU, Bratislava
16.00 Staroegyptské šperky – pre krásu či ochranu?
Zdobili sa starovekí Egypťania šperkmi iba pre ich krásu? Alebo ich symbolika pre nich predstavovala najmä ochranný prvok? V prednáške sa dozvieme nielen aké druhy šperkov boli v móde ale aj to odkiaľ získavali drahé kamene a kovy na ich výrobu, aké materiály boli obľúbené a ktoré techniky využívali pri ich výrobe. Prednáša: PhDr. Renáta Rábeková, Nadácia Aigyptos, Nitra
17.00 Známe a neznáme drahé kamene
Drahé kamene fascinujú ľudí už tisícročia. Zo začiatku človek rozpoznával drahé kamene len na základe farby. Červené kamene pokladal za rubín, modré za zafír a zelené za smaragd. Až postupom času človek zistil, že nie všetky červené kamene sú rubíny. V prednáške priblížime okrem známych aj menej známe drahé kamene. Prednáša: PaedDr. Ján Štubňa, PhD., Fakulta prírodných vied a informatiky, UKF Nitra
18.00 Pozorovanie vesmíru veľkým infračerveným okom – ďalekohľad Jamesa Webba
Ďalekohľad Jamesa Webba bol úspešne vypustený z Francúzskej Guyany 25.12. 2021 na rakete Ariane 5 a v priebehu jedného mesiaca doputoval do Langrageovho bodu L2 sústavy Slnko-Zem, teda približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Z tohto bodu bude pozorovať blízky a veľmi vzdialený vesmír na vlnových dĺžkach od 0.6 do 28.3 mikrometra. Infračervené detektory boli zvolené kvôli trom základným kritériám: (i) žiarenie prvých, veľmi vzdialených galaxií je kozmologickým rozpínaním vesmíru posunuté do infračervenej oblasti; (ii) blízke chladné objekty (rodiace sa hviezdy, planéty, prachoplynné mračná tvorby hviezd) žiaria predovšetkým v infračervenej oblasti spektra; (iii) infračervené žiarenie z vesmíru je značne pohlcované v zemskej atmosfére a je možné ho zaznamenať zo zemského povrchu len v niekoľkých pásmach, kým z bodu L2 je ho po dostatočnom vychladení teleskopu možné plnohodnotne zaznamenať v celom uvedenom rozsahu. Počas prednášky oboznámim poslucháčov s hlavnými vedeckými zámermi ďalekohľadu Jamesa Webba, ako aj s technickými parametrami misie. V prednáške zmienim aj náš pozorovací program pozorovania centra našej Galaxie v infračervenej oblasti spektra. Prednáša: RNDr. Michal Zajaček, PhD., Ústav teoretické fyziky a astrofyziky, Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita, Brno
19.00 Praveké stopy života
Skameneliny nie sú len kostry dinosaurov, či mamutov. Sú to aj ichnofosílie. A čo sú to tie ichnofosílie, kedy vznikali, kto ich vytvoril a kde ich môžeme hľadať sa dozvedia poslucháči na prednáške. Prednáša: RNDr. Vladimír Šimo, PhD., Ústav vied o Zemi SAV, Bratislava
20.00 Megabiodiverzita Ekvádoru - od nížin do hôr.
Ekvádor je malý juhoamerický štát na pobreží Tichého oceánu, ktorým zo severu na juh pretínajú Andy a rozdeľujú ho na tri veľmi odlišné oblasti: Costa (pobrežie), Sierra (vrchy - pohorie Andy) a Oriente (východ - amazonská nížina). Vďaka týmto geografickým podmienkam je územie Ekvádoru veľmi bohato obývané rôznymi druhmi rastlín a živočíchov. Na malom území sa teda stretávame s bohatou flórou a faunou a hovoríme preto o megabiodiverzite Ekvádoru. Počas 5 expedícií spojených s entomofaunistickým výskumom Ekvádoru bol získaný bohatý zbierkový i fotodokumentačný materiál ktorý je súčasťou prezentácie a prednášky. Prednáša: Doc. RNDr. Ľubomír Vidlička, CSc., Ústav zoológie SAV, Bratislava
Prírodovedné aktivity
15.00 – 23.30 Čo po nás zostane...: ľudské kostry a múmie (3. posch.; Zasadačka SNM-PM)
Prezentácia rôznych antropologických nálezov a ukážka, čo všetko sa môže „napísať“ na naše kosti v priebehu života, prípadne, čo všetko si z našich kostí môžeme „prečítať“ a ako je možné zrekonštruovať život človeka, ktorý žil pred viacerými tisíckami rokov.
15.00 – 23.30 Odpozerané z prírody – inšpirované rastlinami (3. posch.; Zasadačka SNM-PM)
Ľudia už v dávnych dobách mnohé veci odpozorovali z prírody. Vnímavá ľudská myseľ prispela k mnohým objavom. Napríklad aj mydla. V starovekom Egypte bolo mydlo bežnou súčasťou života. Skôr ako sa mydlo začalo cielene vyrábať, saponínové látky sa lúhovali z rastlín ako mydlica alebo yuka. Vedeli ste, že suchý zips je výsledkom skúmania známej rastliny – lopúcha? Alebo že na vyrobenie solničky bola za vzor tobolka maku ?
Príklady podobných objavov, nápadov a „vychytávok“ zo sveta rastlín môžete nájsť v stánku botaniky počas Noci múzeí v galérií v SNM-PM.
15.00 – 23.30 Ako sa neotráviť na jar (3. posch.; Zasadačka SNM-PM)
Výstavka čerstvých aj lyofilizovaných jarných druhov húb. Vysvetlenie základov určovania húb podľa makromorfologických znakov, ukážka rozdielov tvarov, farieb a veľkostí výtrusov pod mikroskopom. Pre deti sú pripravené vystrihovačky s motívmi húb. Jednotlivé druhy húb a ich mikroskopické znaky si môžu samy nakresliť a porovnať.
15.00 – 18.30 Ako si urobiť kópiu skameneliny, tvorivé dielne pre deti (2. posch. Príbeh života na Zemi)
Tvorivé dielne pre deti, kde sa môžu naučiť vyrobiť si odliatok skameneliny.
15.00 – 23.30 Voľným okom neviditeľné (2. posch. Príbeh života na Zemi)
Drobné skameneliny, ktoré nie sú voľným okom viditeľné, si budú môcť návštevníci pozrieť pod binokulárnou lupou.
19.00 – 23.30 Skameneliny, svedkovia histórie Zeme (2. posch. Príbeh života na Zemi)
Skameneliny ako svedkovia histórie Zeme nám môžu odhaliť mnohé záhady pradávneho zaniknutého sveta. Ich pozorným študovaním vieme zodpovedať mnohé otázky nielen o vzniku a vývoja života na našej planéte, ale nám vedia odhaliť ako naša Zem vyzerala, či aké katastrofy sa udiali v histórii Zeme. Návštevníci spoznajú rôzne typy skamenelín a informácie, ktoré so sebou nesú z minulosti.
15.00 – 23.30 zoológia (3. posch.; Zasadačka SNM-PM)
Prezentácia nových dermoplastických preparátov vlka, šakala a psíka medvedíkovitého, stavec žirafy, lebka hrocha a pod.
15.00 – 17.00 Pozorovanie slnečnej aktivity astronomickými ďalekohľadmi (pred budovou v prípade dobrého počasia)
20.00 – 23.30 Zem a vesmír (3. posch.; Zasadačka SNM-PM)
zákony svetla, gravitácie, astronómia, astrofyzika, meteorológia, energia Slnka, Zem neživá i živá, ...
21.00 – 23.30 Pozorovanie večernej oblohy astronomickými ďalekohľadmi (v prípade dobrého počasia)
Vstupné
5 €
Informácie k ďalšej návšteve múzea
Otváracie hodiny
Vstupné
Informácie pre návštevníkov
Program
Kontakt