Výstavná sieň

od 1. 2. 2024 do 31. 3. 2024

Krídla ako symboly voľnosti, umeleckej slobody a fantázie. Ilúzie ako túžby, sny a nenaplnené očakávania, vyjadrené prostredníctvom symbolov a znakov. Tak vníma svoje vystavené diela súčasný autor Emil Labaj. Okrem študijných povinností na Strednej všeobecno- vzdelávacej škole (1968- 1971) sa venoval miestnemu divadlu. Ako ochotník účinkoval v mnohých kabaretných pásmach a hrách ako Majster, Sneh nad limbou, Chlieb a soľ pre kohúta…. Bol členom súboru Malých javiskových foriem Reflektor a členom legendárnej levočskej skupiny Emotion. Výtvarné umenie formovalo aj jeho rozhodnutie pokračovať v štúdiu dejín umenia na vysokej škole. Avšak osud rozhodol inak a zavial umelca do poľnohospodárskej praxe. V roku 1981 promoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, v odbore ekonomika a prevádzka. Stal sa tak ekonómom s dušou umelca.
Zaslúžil sa o zachovanie a rozvoj folklórnych skupín Čačina a Ihrík, ako aj o zachovanie divadelného súboru Hviezdoslav. Narodil sa v Poprade, časť svojho života prežil v Levoči, no natrvalo sa usadil v susednom Iglove. Tu, v Levoči, okrem primárneho vzdelania objavil aj niečo, čo ho sprevádza doteraz- lásku k hudbe, divadlu a kresleniu. Pod vedením pedagóga Petra Krupu absolvoval I. a II. cyklus výtvarného odboru a hudobný odbor ľudovej školy v Levoči. Emil Labaj celý svoj doterajší život obetoval kultúre, či ako ekonóm Domu kultúry ROH v Spišskej Novej Vsi (od roku 1986), alebo ako riaditeľ miestneho Mestského kultúrneho centra ( 1991- 2020). Už od začiatku svojho pôsobenia v kultúrnom živote mesta sa spolupodieľal na realizovaní Popri svojej práci sa venoval aj vlastnej výtvarnej tvorbe. Najmä kresbe, grafike a maľbe. Jeho diela v sebe nesú realistickú, snovú ba až magickú stopu. Umelec je tak trochu rojko, ktorý prostredníctvom štetca a palety sníva. A vďaka tomu na relatívne malej ploche svojich obrazov vyjadruje imaginárny svet plný spomienok, túžob a príbehov. V niektorých prípadoch pripomínajú Modiglianiho portréty či secesné plagáty Alfonza Muchu. V jeho tvorbe je dominantná perokresba. Znázornil v nej témy historické ( Ján Štiavnický- Zvony v srdci), svoj rodný Spiš a jeho architektúru, či ilustrácie k Spišským klapanciám, levočského autora Alexandra Pubiho Péchyho. Ostal jej verný aj pri tvorbe kalendárov, za ktoré získal ocenenie Najkrajší kalendár Slovenska, v roku 2010, 2012 a 2018. Viacero ocenení získal aj za tvorbu príležitostných poštových pečiatok (Pour feliciter 2000, Vianoce 2000, 165 rokov pošty 2000, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi 2010, 60 rokov Múzeum Spiša 2011.) Emil Labaj realizoval aj niekoľko sochárskych prác na námestí v Spišskej Novej Vsi – pamätník Malá vojna pred evanjelickým kostolom a Pamätník elektrifikácie mesta.
Menej známa, no nie zanedbateľná je jeho textárska činnosť. Mnohé jeho texty prevzala spišskonovoveská country rocková skupina The Colt. Okrem iného prebásnil svetové evergreeny Franka Sinatru, Toma Jonesa, E. Humperdinga pre speváka Petra Stašáka, ako aj texty piesní pre inscenácie divadelného súboru Hviezdoslav.