Poslanie a história múzea

Poslanie 

SNM – Historické múzeum je významnou súčasťou komplexu špecializovaných múzeí SNM. Jeho základným poslaním je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovanie, využívanie a sprístupňovanie múzejných zbierok, dokladujúcich vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. V tomto kontexte múzejnej špecializácie má celoštátnu pôsobnosť. Buduje, spravuje a spracúva tiež numizmatickú zbierku od najstarších čias po súčasnosť a zbierky dokumentujúce históriu a etnokultúrny vývoj Slovákov v zahraničí. Historické múzeum opatruje bohatý fond zbierkových predmetov. Sídlom Historického múzea je Bratislavský hrad. 

História 

V roku 1961 začal pôsobiť Historický odbor nového Slovenského národného múzea, ktoré vzniklo na základe zákona SNR č. 109/61 z 11. októbra 1961 zlúčením Slovenského múzea v Bratislave a Slovenského národného múzea v Martine. Historický odbor SNM sa v roku 1967 začal sťahovať na obnovený Bratislavský hrad. V roku 1969 bol Historický odbor premenovaný na Historický ústav SNM. Jeho súčasťou boli až do roku 1991, keď sa jeho názov zmenil na Historické múzeum, aj hudobné zbierky. V 90. rokoch začali v rámci Historického múzea pôsobiť špecializované oddelenia, venované kultúre židov, karpatských Nemcov, Chorvátov a Maďarov na Slovensku, ktoré sa časom pretransformovali na samostatné zložky SNM. 

Z množstva výstavných podujatí, usporiadaných Historickým múzeom doma i v zahraničí, môžeme spomenúť napríklad účasť na Expo 93 v Južnej Kórei, Cesta k slovenskej štátnosti (1996), Cesta dejinami (2001), Stred Európy okolo roku 1000 (2002), Leonardo da Vinci (2006), Prvá Svetová vojna (2014), Etruskovia z Perugie (2015) či Veľká Morava (2016), Česko-slovenská / Slovensko-český výstava (2018), Martin Benka (2018), N89 – Cesta k slobode (2019). 

O Bratislavskom hrade 

Majestátny Hrad vynímajúci sa na kopci 85 m nad Dunajom je už po stáročia symbolom Bratislavy a charakteristickou črtou panorámy mesta. Areál Bratislavského hradu pokrýva plochu takmer 7 futbalových ihrísk a patrí medzi najväčšie na Slovensku. Jeho územie je vytýčené mohutnými hradbami, ktoré sú prechodné štyrmi vstupnými bránami (Viedenská, Leopoldova, Žigmundova a Mikulášska). Hradný palác je dnes sídlom Slovenského národného múzea - Historického múzea. Z vyhliadkových terás je neopakovateľný výhľad nielen na mesto, ale aj na susediace krajiny. 

Bratislavský hradný kopec osídlili ľudia už asi pred 5 000 rokmi. V 1. storočí pred n. l. bol akropolou keltského mesta, kedy na návrší stál súbor luxusných stavieb vybudovaných staviteľmi z Rímskej ríše. Na prelome 5. a 6. storočia návršie osídlili Slovania, ktorí tu postavili svoje hradisko. Stavebný ruch pokračoval aj neskôr. Hradný palác postavili ako budúcu cisársku rezidenciu v prvej polovici 15. storočia. V 16. storočí sa Hrad stal sídlom uhorských kráľov. Poslednou veľkou prestavbou prešiel v 18. storočí na príkaz Márie Terézie, kedy nadobudol súčasnú podobu. Hrad v roku 1811 vyhorel. Súčasný vzhľad je výsledkom dvoch veľkých rekonštrukcií.