Historické múzeum

od 31. 10. 2014 do 29. 3. 2015

Perugia (Umbria) sa vyníma na vrchu v nadmorskej výške asi 500 m, ktorý z pravej strany obteká rieka Tiber ako dôležitá komunikačná spojnica, prechádzajúca stredným Talianskom. Tiber v týchto miestach tvorí hranicu medzi etruskou a umbrijskou populáciou. Na vrchu sa člení na dva, dnes už sotva rozoznateľné kopce, colle del Sole a colle Landone, ktoré až do stredoveku rozdeľovala hlboká, dnes už vyplnená roklina.

Perugia bola považovaná za jedno z najdôležitejších miest etruskej federácie dvanástich miest a spájala sa s etruským expandovaním do pádskej oblasti v 6. stor. pred Kristom.

Dionýsios z Halikarnassu (I, 30,1) o Etruskoch hovorí ako o národe “dosť starobylom, nepodobajúcom sa žiadnemu inému kmeňu jazykom ani spôsobom života”.

Od začiatku 6. storočia po začiatky 5. storočia pred Kristom nastáva najväčší rozmach etruskej civilizácie a zároveň sa potvrdzuje grécky vplyv v stredomorskej Itálii a na Sicílii.

V priebehu helenistického obdobia sme boli svedkami postupného narastania rímskej moci na celom talianskom poloostrove. V Etrúrii sa odohrával proces romanizácie postupne, týkal sa jednotlivých miest a tie museli z nariadenia Ríma podstúpiť rôzne úpravy.

Výstava Etruskovia z Perugie si kladie za ciel poukázať stručne na najvýraznejšie črty etruskej civilizácie od jej počiatkov, aj vo svetle ich vzťahu k mestám začleneným do federácie dvanástich miest. Má v úmysle priblížiť “Etruskov” vzdialenému národu s úplne odlišnou kultúrnou tradíciou, ale predsa len ovplyvnenou touto vyspelou kultúrou antiky. Úvodná sekcia výstavy predstavuje témy súvisiace s pôvodom Etruskov, ich starobylými osídleniami a podrobne poukazuje na zvláštnosti etruskej kultúry v chronologickom poradí a prostredníctvom exponátov, ktoré odkazujú na etruskú remeselnú výrobu v jej jednotlivých formách a vo vzťahu ku každodennému životu. Obsahuje exponáty čierno a červenofigúrovej keramiky, typickú etruskú keramiku - typu bucchero, čiernolakovanú keramiku a rôzne druhy bronzových predmetov, ktoré sa využívali v náboženských a pohrebných obradoch alebo v bežnom spoločenskom živote. Spomedzi exponátov upúta dno keramickej nádoby s vyrytou etruskou abecedou, ktorá pozostáva z 19 znakov. Etruskovia písali sprava doľava, hoci sa našli aj príklady v opačnom smere. Z helenistických nekropol (4. – 2. stor. pred Kr.) v peruzijskej oblasti pochádzajú unikátne travertínové urny so scénami lúčenia a rôznymi mytologickými námetmi. Urny boli vyrábané sériovo, motívy sa často opakovali a čo je vzácne, na reliéfoch sa zachovala polychrómia, originálna farebnosť, zriedkavo aj zlato. Do Bratislavy prichádzajú urny, ktoré boli len minulý rok (2013) zabavené talianskymi karabiniermi – Oddelením pre ochranu kultúrneho dedičstva a po prvýkrát boli vystavené v r. 2014 v prezidentskom paláci v Ríme. Bratislava je druhým mestom v Európe, kde budú mat ľudia možnosť tieto skvosty vidieť.