Historické múzeum

od 21. 2. 2014 do 6. 7. 2014

V prvých desaťročiach nášho letopočtu sa územie antického sveta rozšírilo až po stredný tok Dunaja. Novozriadená provincia Panónia, zaberajúca územie dnešného východného Rakúska a západného Maďarska, neznamenala len posunutie hraníc rímskeho impéria na sever, ale aj priamy dotyk Karpatskej kotliny s antickou kultúrou a teda aj s kresťanstvom. Tieto kultúrne hodnoty úplne nevymizli ani po príchode Slovanov v 5. storočí. Kresťanské idey rodiaceho sa stredoveku zapúšťali korene aj v prostredí nadkmeňových zoskupení stredoeurópskych Slovanov. Veľký význam mal predovšetkým vznik štátneho útvaru, dnes známeho ako Veľká Morava, ktorá sa rozprestierala na častiach území dnešného Slovenska, Čiech, Poľska, Rakúska a Maďarska. Vôľa veľkomoravských panovníkov stať sa plnohodnotným partnerom európskych kresťanských štátov otvorila dvere aj pre kristianizáciu veľkomoravskej spoločnosti. Pôsobili tu misionári z rôznych krajín. Pred 1150 rokmi vstúpila na pôdu Veľkej Moravy skupina misionárov z Východorímskej ríše, vedená solúnskymi rodákmi, bratmi Konštantínom, rehoľným menom Cyril a Metodom. Prišli na pozvanie vtedajšieho kniežaťa Rastislava a predstavili sa pozoruhodnými aktivitami: založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (glagolice), ktorú pre tento cieľ zostavili. Bolo to vôbec prvé písmo v dejinách slovanských národov. Za dvadsať rokov svojho pôsobenia (863 - 886) dosiahli založenie arcibiskupstva na Veľkej Morave a biskupstva so sídlom v Nitre. O svojej činnosti zanechali pozoruhodné literárne svedectvo, ktorým sa začala éra gramotnosti Slovanov. Počiatky kristianizácie predkov dnešných Slovákov poznávame predovšetkým vďaka písomným a archeologickým dokladom. Cieľom výstavy je predstaviť misiu sv. Konštantína-Cyrila a Metoda práve v tomto kontexte.

Prví kresťania medzi Dunajom a Tatrami
Na prelome letopočtov sa slovenské územie na svojej južnej hranici priamo dotýkalo Rímskeho impéria. Prichádzali tam vojaci i civilné obyvateľstvo, medzi nimi aj prví kresťania. Podľa niektorých autorov kresťanskí vojaci vymodlili počas vojen s Germánmi tzv. „zázračný dážď“, zobrazený na stĺpe Marca Aurelia na Piazza Colona v Ríme, ktorý ich zachránil pred porážkou. Prítomnosť kresťanov na strednom Podunajsku je doložená aj archeologickými nálezmi s kresťanskými symbolmi, nápismi alebo predmetmi s kristogramami. V hroboch z antickej Gerulaty (dnes časť Bratislavy) sa našli napríklad lampičky s kresťanskými symbolmi. Na hradisku Devín sa preskúmala kresťanská svätyňa zo 4.-5. storočia. Na prelome 5. a 6. storočia prichádzajú na stredný Dunaj prví Slovania, pochádzajúci zo severovýchodnej Európy. Bolo to usadlé obyvateľstvo, živiace sa roľníctvom a chovom dobytka. Postupne vzrástol počet obyvateľov a nastal významný rozvoj remesiel a obchodu. Tieto procesy sprevádzali spoločenské zmeny, predovšetkým formovanie mocenskej elity. Výrazná zmena nastala v závere 8. storočia. Výboje Karola Veľkého na stredné Podunajsko neoddeliteľne súviseli aj s kristianizáciou územia Avarského kaganátu. Po vojenskej porážke Avari postupne prijímali kresťanstvo, no zakrátko z historickej scény zmizli. Po roku 800 sa objavujú viaceré náznaky severoitalskej, franskej a byzantskej misijnej činnosti. V strednom Podunajsku sa postupne vykryštalizovali dve mohutné kniežatstvá – Moravské (dnešná Morava, východná časť Českej republiky) a Nitrianske (dnešná západná časť Slovenska). Tým sa začína aj nová etapa šírenia kresťanstva. V roku 828 salzburský arcibiskup Adalram posvätil kostol v Nitre, centre Nitrianskeho kniežatstva. Kresťanstvo čoraz viac zapúšťalo korene aj východne od Karpát na Morave. V roku 831 pasovský biskup Reginhar„pokrstil všetkých Moravanov“, t.j. pravdepodobne pokrstil najvplyvnejšiu kniežaciu vrstvu spoločnosti. Prerod z pohanskej krajiny na kresťanskú však nebol jednoduchý. Pohanské zvyky a predstavy boli silne zakorenené v slovanskom obyvateľstve. Presadzovanie kresťanstva sa odrazilo aj v pohrebných zvyklostiach (ubúdanie milodarov z hrobov), nálezoch pozostatkov sakrálnej architektúry a najmä v materiálnej kultúre – závesky v tvare kríža, ozdoby opaskov zdobené motívom kríža, resp. kresťanskou symbolikou, kovania v tvare kníh, nálezy bronzových zvonov a pod. Slovensko Slovenská republika si v roku 2013 pripomína dve významné jubileá – 20. výročie vzniku samostatného štátu a 1 150. výročie príchodu byzantských misionárov Konštantína-Cyrila a Metoda na jej územie (Veľkú Moravu). Títo dvaja rodáci z gréckych Thesaloník – patróni Európy, sa na modernom Slovensku tešia nebývalej úcte. Nadviazanie na ich duchovné dedičstvo sa spomína dokonca v preambule ústavy Slovenskej republiky. Mená solúnskych bratov svätých Cyrila a Metoda nesú dve nové slovenské univerzity, mnohé gymnáziá, zdravotnícke zariadenia, vedecké inštitúcie a ďalšie kultúrne inštitúcie. Svätí Cyril a Metod sa stali témou početných umeleckých diel historického a náboženského charakteru, rovnako je im zasvätených aj mnoho chrámov, tak latinského ako aj byzantského obradu.

Základné reálie Slovenskej republiky (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky) Rozloha: 49 034 km² Počet obyvateľov: 5 408 148, z toho 51,3 % žien (k 30. 9. 2012) Podľa národnosti: Slováci 80,7 %; Maďari 8,5 %; Rómovia 2 %; Česi 0,6 %, Rusíni 0,6 % (k 21. 5. 2011) Podľa vierovyznania: Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike – 62 %, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku – 5,9 %, Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike – 3,8 %, Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku – 1,8 %, Pravoslávna cirkev na Slovensku – 0,9 %, bez vyznania – 13 % (k 21. 5. 2011) Územné členenie: 8 krajov, 79 okresov a 2 927 obcí (vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc) Hlavné mesto: Bratislava, počet obyvateľov 413 192 k 31. 12. 2011

Veľká Morava
Najstarší štát západných Slovanov, Veľkomoravská ríša, vznikol na strednom Podunajsku v druhej tretine 9. storočia. Jeho pôvodné označenie bolo Morava. Pomenovanie Veľká Morava (Megále Morabia, Moravia Magna) zaviedol v polovici 10. storočia vo svojom diele O spravovaní ríše byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos. Po rozbití Avarského kaganátu Karolom Veľkým na konci 8. storočia sa začal rozmach slovanských kniežatstiev v celom stredodunajskom priestore. Postupne sa vykryštalizovali dve mohutné kniežatstvá – Moravské (dnešná Morava, východná časť Českej republiky) a Nitrianske (dnešná západná časť Slovenska). Za oficiálny rok vzniku sa považuje rok 833, keď moravské knieža Mojmír porazilo nitrianske knieža Pribinu a pripojilo Nitriansko k Morave. Ríša začala postupne prekvitať po ekonomickej, mocenskej i duchovnej stránke. V osemdesiatych rokoch 9. storočia za vlády Svätopluka dosiahla ríša najväčší rozmach i význam. Zabrala rozsiahle územie od východného okraja Franskej ríše po Potisie a od južného Poľska až po Bulharsko. Stala sa významným hráčom v európskom politickom priestore a vážnym konkurentom súvekých hegemónov – Franskej ríše a Byzancie. Dielo sv. Cyrila a Metoda Sv. Cyril a Metod, ktorí prišli na veľkú Moravu v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava, sa zaslúžili nielen o upevnenie šíriaceho sa kresťanstva od prelomu 8. a 9. storočia, ale aj o zavedenie nového písma – hlaholiky, preklad rôznych právnych a liturgických textov z gréčtiny, ako aj o novú tvorbu v slovanskom jazyku. Vďaka ich aktivite pápež Hadrián II. uznal slovanský jazyk ako ďalší liturgický jazyk popri latinskom, gréckom a hebrejskom, čo v tých časoch nemalo obdobu. Podstata cyrilo-metodskej misie spočívala v budovaní a upevnení samostatnej cirkevnej organizácie. Logicky sa však mnohé názory dostávali do konfliktu s východofranskou – latinskou oblasťou, do ktorej Nitriansko historicky patrilo. Postavenie byzantskej misie sa upevnilo po tom, čo bratia obhájili svoj postup pred pápežom Hadriánom II. v Ríme. V roku 880 vyhlásil pápež Ján VIII. listinou Industriae tuae Veľkú Moravu za léno Svätej stolice. Po roku 885 (smrť Metoda) boli jeho žiaci z územia Veľkej Moravy vyhnaní. Byzantská misia O živote a činnosti solúnskych bratov máme informácie vďaka písomným správam ich žiakov, ktoré sa zachovali zväčša v odpisoch, a vďaka archeologickým vykopávkam na južnej Morave a západnom Slovensku. Z literárnych prameňov je to najmä Život Konštantína, najrozsiahlejšia próza veľkomoravskej literárnej školy z rokov 873 – 879, ktorý vznikol pri príležitosti pohrebu alebo prvého výročia smrti sv. Cyrila. Jeho autorom je pravdepodobne sv. Kliment Ochridský. Zachoval sa asi v 50 odpisoch, najstarší z 15. storočia. Ďalšími prameňmi sú Život sv. Metoda (autor sv. Gorazd, žiak sv. Cyrila a Metoda, podľa všetkého prvý svätec z územia Slovenska); Žitie italské – VitaItalica od Gauderika, biskupa z Veletri, napísané po latinsky; Žitie bulharské (okolo 1080), autor Theofylakt, arcibiskup ochridský. Okrem týchto prameňov sa zachovali aj pápežské listy potvrdzujúce pôsobenie vierozvestov, ako napríklad päť listov od pápežov Hadriána II., Jána VIII., Štefana V. z 9. storočia. Západoeurópsky svet, ortodoxne sa držiaci latinského jazyka a antickej kultúry, neprijal s pochopením nové písmo ani preklad Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov. Vierozvestovia museli slovanské písmo, jazyk i liturgiu obrániť v Konštantínopole, Benátkach aj Ríme. Konštantín a Metod – apoštoli Slovanov Prvá tretina 9. storočia V meste Thesaloniké (Solún) sa v rodine vysokého vojenského úradníka Leva narodili bratia Konštantín a Metod. 842/843 Konštantín študoval na odbornej škole v Konštantínopole. okolo 850 Metod sa rozhodol stať mníchom a odišiel do kláštora, pravdepodobne na Olymp. 860 – 861 Účasť bratov na diplomatickom posolstve k Chazarom. Cestou sa zastavili v Chersone na Kryme, kde našli ostatky sv. Klimenta. 863 Cisár Michal III. (840 – 867, cisárom od 842) ich poveril vedením misie na Veľkú Moravu. Pravdepodobne ešte v tom istom roku začali v krajine misijnú činnosť. Cestou zostavili vôbec prvú slovanskú abecedu v dejinách. 867 Konštantín a Metod so skupinou žiakov opustili Veľkú Moravu a cez Blatnohrad (v dnešnom Maďarsku) doputovali do Benátok, kde sa chceli nalodiť a vrátiť do Byzancie. Tam ich zastihlo pozvanie od pápeža Mikuláša I. Na Vianoce toho istého roka povolil nový pápež Hadrián II. používanie bohoslužobných kníh v slovanskom jazyku a položil ich na oltár v Bazilike Santa Maria Maggiore. 14. februára 869 Počas pobytu v Ríme Konštantín zomrel a bol pochovaný v Kostole sv. Klimenta v Ríme. Pred smrťou vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. V tom istom roku prišiel Metod ako pápežský legát do Panónie. Na žiadosť Koceľa sa vrátil do Ríma, aby ho pápež vysvätil za biskupa. 870 Pápež Hadrián II. vysvätil Metoda za arcibiskupa pre Veľkú Moravu a Panóniu. Cestou ho zajali bavorskí biskupi, obvinili ho zo šírenia herézy a uväznili v kláštore. 873 Na zásah pápeža Jána VIII. bol Metod prepustený a vrátil sa na Veľkú Moravu. 880 Na pozvanie Jána VIII. pricestoval Metod do Ríma. Listinou Industriae tuae pápež povolil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Vichinga za biskupa v Nitre. 881 Metod absolvoval cestu do Konštantínopolu, kde referoval o výsledkoch misijnej práce na Veľkej Morave. 6. apríla 885 Smrť Metoda. Pochovaný bol v niektorom veľkomoravskom chráme, dodnes jednoznačne neidentifikovanom. Za svojho nástupcu určil Gorazda, pravdepodobne klerika miestneho pôvodu.